PROTIPRUDU.INFO :: INTERNETOVÝ SPRAVODAJ
 
 

Vedie sa v Európe vojna o surovinové rezervy?

Rubrika: európa 2008

 


Žijeme v nebezpečnom svete a vo vážnych časoch, pretože – citujúc Shakespeara – «niečo je zhnité v štáte dánskom». Mali by sme spozornieť kvôli slovám amerického senátora Richarda Lugara, ktorý sa v r. 2006, na vrcholovom stretnutí NATO v Rige zasadzoval za doplnenie článku 5 zmluvy o NATO [ktorý upravuje prípad aliancie]:
vyslovil sa za to, že energetické embargo voči jednému členovi NATO by sa malo považovať za útok [ktorý tým platí za útok proti aliancii NATO a značí aliančný prípad]. Na takýto útok by mohlo NATO, podľa zmluvy reagovať vojenskou silou. Nento návrh bol prednesený, potom čo bolo jasné, že Rusi nainštalovali uprostred Európy ich najsilnejší «energetický kanón».

V predchádzajúcich dobách boli vojny vedené na obsadenie cudzích území, ich rabovanie a podmanenie národov. Sami sme dnes svedkovia toho, že sa vedú vojny o cudzie surovinové zdroje, o ich dobytie a ovládanie. Všetko toto sa deje s peniacou sa rétorikou, aby sa ľudom nahovorilo, že sa tým chce zabrániť výrobe zbraní hromadného ničenia, zamedziť nedovolenej výrobe nukleárneho materiálu, pomocou ktorého chcú údajne teroristi vyrobiť  «nukleárnu bombu» – akoby to bolo možné niekde v garáži, alebo domácej dielni, alebo, aká to irónia, aby sa ľuďom vysvetlilo, že treba zabrániť«humanitárnej katastrofe».

Vie sa, že svetové rezervy ropy sa chýlia ku koncu
Vie sa, že svetové rezervy ropy – ktorá sa od 1975 do 2005 spotrebovávala nie práve šetrne – sa chýlia ku koncu a že Irak, Irán a kaspický región môže svet zásobovať ešte asi 30 rokov; čo jasne ukazuje bilancia energetických rezerv sveta. A čo je s Kosovom a Metohijou – páchne to tam tiež po rope?

A aké podzemné poklady tam ešte existujú? O tom sa vie málo a prevažne sa o tom mlčí. Musia existovať skutočne «dobré» dôvody preto, aby sa uprostred mieru, bez súhlasu Rady bezpečnosti OSN, bombardoval 78 dní suverénny štát. Táto bezohľadná vojenská akcia, nazvaná cynicky (nežne) «Anjel milosrdenstva», nemala za cieľ, zabrániť «humanitárnej katastrofe», ale umožniť napochodovanie jednotiek paktu NATO do  Kosova a Metohije, to značí, že sa dosiahlo to, čo sa nedalo získať skrachovanou zmluvou z  Rambouillet.

Bilancia tejto – bez akéhokoľvek dôvodu vyvolanej – operácie je strašná:

–    cez 2000 zabitých civilistov
–    cez 6000 zranených civilistov
–    viacej ako 700 000 utečencov
–    cez 30 ton obohateného uránu a iného nukleárneho odpadu
–    cez 150 000 ton vytečenej ropy z bombardovaných rafinérií v Novom Sade a Pančeve
–    cez 300 kg vytečeného karcerogénneho piralenu zo zasiahnutých trafostaníc
–    mnoho tuctov kilometrov zničených diaľnic
–    5 zničených letísk
–    60 zničených mostov
–    30 zničených kliník
–    20 zničených nemocníc
–    190 zničených škôl
–    300 zničených tovární
–    2 zničené ropné rafinérie
–    4 zničené televízne veže
–    3 zničené televízne štúdiá
–    15 zničených tankov (!!!) a niekoľko lietadiel (!!!)

Následky tohto barbarského aktu v Srbsku sú:
- naveky otrávený životný priestor,
- silne stúpajúci počet zhubných rakovinných tumorov,
- kontinuálny životný stres v biede a chudobe.
Pre tieto ťažké následky vojnového ničenia musel mať agresor dobré dôvody. Čo to mohlo – mimo známych geostrategických záujmov a priblíženia sa k ruským hraniciam – ešte byť?

Prví, ktorí o tom hovorili, boli Američania, a to už v r.1999, krátko pred útokom na Srbsko.
Slovo «ropa» spomenul ako prvý John Pilger, keď hovoril o projekte USA a multinárodných koncernov, s pomocou ktorých USA po rozbití Sovietského zväzu a ukončenia studenej vojny  – čo sa dosiahlo bez jediného výstrelu z pištole – chceli prejsť k presadeniu ropného protektorátu od Perzského zálivu až po Kaspické more.

Sme práve svedkovia realizácie tohto plánu. A pretože Srbsko je jediná krajina v regióne, ktorá nepatrila ku žiadnemu vojenskému paktu a ani dodnes sa o to neusiluje, ale chce svoju neutralitu naďalej zachovať, predstavuje Srbsko zjavne prekážku pri jeho realizácii.

Preto bolo Srbsko bombardované …
Preto bolo Srbsko bombardované a preto bola časť jeho územia násilne obsadená. Pri rokovaniach v Rambouillet bola Amerika so všetkým uzrozumená, trvala však na protislužbe: že jednotky NATO môžu preniknúť na územie Srbska. Aj Srbsko bolo so všetkým uzrozumené, len nie s cudzími jednotkami na svojom území. Bombardovanie Srbska tak bolo nevyhnutné, a bolo prvým krokom k nezávislému Kosovu  a zabezpečeniu budúceho ropného protektorátu.

V tejto súvislosti je zaujímavé zdôrazniť, že po bombardovaní, dohode z Kumanova 1 a rezolúcii 1244 Bezpečnostnej rady OSN dorazili do Kosova a Metohije ako prvé ruské jednotky z Bosny, kvôli čomu došlo skoro k novému stretu. Rusi sa zaujímali len o podzemné letisko Slatine pri Pristine, kde boli umiestnené MIG-y.

Zo strany paktu NATO bol tam vyslaný najprv generál Jackson so svojimi jednotkami – ako predvoj Kfor. Po ňom však neprišli žiadne Kfor jednotky, ale zástupcovia nadnárodných koncernov, vedených «Brown & Rout»-Company. Táto spoločnosť postavila pri Urosevaci obrovskú vojenskú základňu Bondsteel, a je známa aj svojou účasťou na mnohých ropných obchodoch.

Podzemné poklady v Kosove a Metohiji
Striebro, chróm, bór, wolfram, olovo, zinok (42,2 miliónov ton), nikel, kobalt (13,3 miliónov ton), magnezit (5,4 miliónov ton), bauxit (1,7 miliónov ton), iridium a germanium sú len niektoré z doteraz zistených podzemných pokladov v Kosove a Metohiji, ktorých existencia je dnes pred verejnosťou zatajovaná.

Len rezervy hnedého uhlia vysokej kvality a s nízkym obsahom síry sa odhadujú na 14 miliárd ton, čo by stačilo na 200 rokov a zásoby chrómu predstavujú  20% svetových zásob. Mimo to boli objavené veľké zásoby ropných bridlíc, ktoré sa hojne vyskytujú aj na juhu Srbska, v blízkosti dediny Subotinac v obci Aleksinac. Technológia získavania ropy z ropných bridlíc je dnes vo svete známa a dobre rozvinutá.

Odborníci očakávajú pod hrubou vrstvou ropných bridlíc ropu a zemný plyn a domnievajú sa, že ide o predĺženie «kaspickej žily», ktorá sa rozprestiera cez Albánsko až k Adrii. O tom sa už verejne informuje. Tak oznámila Manas Petroleum Company v tlačovom vyhlásení z 10. januára výsledky vyhodnotenia zdrojov, ktorú urobila Gustafson-Associates LLC. Podľa toho boli na severe Albánska objavené veľké zásoby ropy a zemného plynu, ktorých množstvo sa odhaduje na 2987 miliárd barelov ropy a 1004 biliónov kubických metrov plynu. Predpokladá sa, že sa polovica tohto množstva nachádza v Albánsku a druhá polovica v Kosove a  Metohiji. Známe je tiež, že sever Grécka a Čierna hora nedisponujú žiadnymi zásobami ropy a plynu.

Že sa v Kosove a Metohiji vyskytuje ropa a plyn, vedeli v Amerike už pre vojenským obsadením tohoto územia. Na túto skutočnosť už poukázala Dr. Sara Flounders, spolu-riaditeľka International Action Center v USA, už v r.1999 a pred útokom na Srbsko, v článku «Vojna a míny» vo Washington Post tématizovala veľký záujem nadnárodných koncernov na podzemných pokladoch  Kosova a Metohije.

Tu treba pripomenúť, že aj Srbsko samotné už v roku 1958 vykonalo prieskum v blízkosti dediny Sumadija v Kosove a Metohiji. Nasledovali viaceré skušobné verty, ale podrobné výsledky týchto výskumov neboli pre verejnosť sprístupnené. Vie sa len, že v hĺbke niekoľko sto metrov boli objavené rozsiahle vrstvy ropných bridlíc.

Zásoby ropy a plynu v Kosove a Metohiji sú väčšie ako v Azerbajdžane
Všetko toto ukazuje, že zásoby ropy a plynu v Kosove a Metohiji sú zistené a nespočívajú na dohadoch: na základe presných satelitných snímkov a iných pozorovaní možno dokonca skonštatovať, že zásoby ropy a plynu v Kosove a Metohiji sú väčšie ako tie v Azerbajdžane.

Západ – na čele s Amerikou podporovaný všeobecnou globalizáciou  – chce svoju moc otvorene demonštrovať orwellovskými manierami, kedy všetko, čo bolo jeden celok, bude rozbité na malé kúsky. Potom budú tieto dielky podľa vlastnej predstavy znovu poskladané do požadovanej formy – bez ohľadu na morálku, etiku, alebo spravodlivosť.

Len nemnohí sa odvažujú predpovedať, čo sa stane po uznaní nepravého štátu Kosova a Metohije vo svete a predovšetkým v Kosove a Metohiji. Prvé dôsledky však už poznáme: srbská vláda v Belehrade stroskotala, macedónska vláda v Skopje je nestabilná atp. – epicentrum tohto zla je všade to isté. Kosovo bude destabilizovať väčšinu vlád v regióne. Všetci vedia, že energia vo forme ropy a plynu je mocná politická páka, ktorou možno svet ľahko vyviesť z rovnováhy. Ukrajna to najviac pocítila a pochopila, že ruská ropa  a plyn nie sú kompatibilné s členstvom v NATO.

Kaspický región vlastní skoro polovicu všetkých svetových rezerv ropy: tam chce južné Osetsko nezávislosť od Gruzínska, tak ako Kosovo od Srbska,čo nie je jednotlivý prípad, pretože potom príde Abcházko a pod.
Existuje koniec tohto šialenstva, ktoré beží v réžii Ameriky a štatistov z Európy a ktoré toto riziko konfliktu priebežne čoraz viacej zväčšuje? Raz exploduje, otázka je len kedy a kde? Európa, počuješ túto otázku? Je namierená na teba. 


Autor: Prof. Dr. Velimir Nedeljkovic, Srbsko
Wird in Europa ein Krieg um Rohstoffreserven geführt?
http://www.zeit-fragen.ch/index.php?id=2538&type=98

Diskusia:

 

© 2003 - 2009 www. prop. sk | Materiály z tejto stránky je možné kopírovať len s uvedením odkazu na túto stránku | When reproducing our materials in whole or in part, reference to prop.sk must be made.| 

 

Sitemap