PROTIPRUDU.INFO :: INTERNETOVÝ SPRAVODAJ
 
 

Svitá na časy?

Rubrika: slovensko 2008

 

 

Naše denníky nás už druhýkrát v krátkom čase potešili, keď vyšli s vybielenou prvou stranou. Takto dali ráznu odpoveď antidemokratickým štváčom, ktorým sa opäť raz podarilo prevalcovať  verejnosť, keď si uzákonili tzv. právo na odpoveď. Aká je to mimoriadna nehoráznosť, to nám najpresnejšie vysvetlil súdruh Lipšic, keď povedal, že tým sa obmedzuje sloboda prejavu a – pluralita. Zlaté slová. Tu treba mať na pamäti, že slovo pluralita znamená nielen mnohosť, ale aj znásobenosť. A všetci veľmi dobre vieme, aké nebezpečenstvá na ňu číhajú.

Pre istotu uvedieme krásne príklady plurality z 50-tych rokov, keď vládla tá najdokonalejšia demokracia, ľudová. Ani vtedy nebola núdza o záškodníkov a nepriateľov, ktorí v kuse číhali ako rozvrátiť tábor pokroku a mieru. Napríklad takí buržoázni nacionalisti, alebo aj Tito so svojou fašistickou kamarilou. A v takýchto zložitých chvíľach práve pluralita tlače bola tým osvedčeným majákom na ceste k svetlým zajtrajškom. Stranícka Pravda celému národu fundovane dialekticko-materialisticky vysvetlila ideové zdroje titovštiny, Smena to mladšej generácii podala na historických príkladoch no a Ľud to celé ilustroval výstižnou karikatúrou, na ktorej bol Tito zobrazený ako pes, ktorému z pazúrov kvapká krv nevinných pracujúcich, no ešte stále nimi dokáže držať zakrvavenú sekeru. Hneď tu boli tri rôzne pohľady.

V 60-tych rokoch sa síce záškodníkom čiastočne podarilo narušiť ľudovú pluralitu, no bdelý súdruh Brežnev hneď a nezištne prišiel upevniť výdobytky slobody, ktorú nám sem doniesol už súdruh Stalin. No kontrarevolučné živly napriek tomu nezaháľali. Veď už klasici nás upozorňovali, že triedny nepriateľ nikdy nespí. Reakcii sa dokonca podarilo nahovoriť pracujúcim masám, že jediné správne a vedecké, materialistické, historicko-dialekticky internacionálne pokrokové učenie napriek všetkej historickej nevyhnutnosti stojí pred kolapsom. A tak naši bdelí súdruhovia museli v roku 1989 realizovať veľmi zložitý plán, aby uchovali  základné, t.j. materiálne výdobytky budovania socializmu aspoň pre príslušníkov avantgardy.

V chaose, ktorý zákonite nastal, sa chvíľu zdalo, že našim súdruhom načisto vypadli opraty z rúk, čo sa odrazilo aj na obmedzovaní pravej slobody slova. Buržoázny nacionalizmus opäť začal dvíhať hlavu, aby sa dialekticky vyvinul na xenofóbny nacionalizmus a v tlači sa začali zjavovať rôzne nevedecké stanoviská, tmárske a reakčné názory, ba dokonca aj klérofašistické! No nášmu predvoju, zocelenému tvrdým triednym bojom, sa predsa len postupne podarilo opäť presadiť pluralitu.

Po roku 1998 sa ukázala kvalita našich marxisticko-leninských vedeckých ústavov v praxi. Tu najlepšie vidno, aká dôležitá bola pre prax dôkladná teoretická príprava a výučba vedeckého svetonázoru. Súdruhovia ako Kusý, Mesežnikov či Kováč odviedli mimoriadne kvalitnú prácu pri opätovnom nastoľovaní plurality tlače. Tu sa opäť treba poďakovať aj sovietskym súdruhom, ako nezištne nám sem poslali svoje posily. V tomto ťažkom úsilí ich mimoriadne kvalitne doplňoval aj hríbovsko-schutzovský zväzácky dorast. Kádre jednoducho nesklamali. A tak sme si konečne opäť mohli dokonale pluralitne prečítať v takej Pravde, ako záškodnícky nacionalista Mečiar bol členom nedemokratickej KSS, v Smene –  pardón –  v SME, že bol nedemokratický eštebák, no a v novinách pre ľud Nový čas sme sa zase dozvedeli koľko mal frajerok, aj s pripojenou fotkou, ako bije demokratického novinára.

Skutočne široký diapazón názorov. No nielen pri správach z domova sa prejavovala pluralita, ale aj pri zahraničných zvestiach, aby čitateľ mal ucelený  názor o dianí na celom svete. Žiadne obmedzovanie správneho demokratického názoru nemôže  mať u nás miesto. Keď Pravda vysvetlila čitateľom aký mal americký zásah v Iraku štátotvorný význam a blahodarný vplyv na zvýšenie životnej úrovne, SME zase výstižne opísala prehĺbenie demokracie a hromadné dodržiavanie ľudských práv, ktoré už zasahuje celé oblasti Iraku, no a Nový čas tiež nezaháľal a pre potechu čitateľov priniesol efektné snímky zohavenej mŕtvoly Saddáma Husajna.

A práve presadenie práva na odpoveď znamená ohrozenie tejto jedinej správnej plurality, na ktorú sme si už tak zvykli. Pretože aj z pluralít môže byť vždy len jedna správna. To dá jednoduchá logika. Úder bol o to nečakanejší, že prišiel zo strany, u ktorej sa už historicky predpokladá, že má rovnaké poňatie plurality. Tu však asi prevážilo to ľudové –  keď už nemôžme presadiť my svoju pluralitu, nebudete môcť presadiť ani vy vašu. Ale zanechajme teraz neplodné domnienky a poďme k praktickým krokom. My si pluralitu rozvracať nedáme!

Pri takom hrubom pošliapaní základných ľudských práv, aké predstavuje právo na odpoveď, už pomôžu iba revolučné skutky. Vybielenie prvej stránky novín je krok správnym smerom, ale treba si uvedomiť, že doba čaká na ešte rozhodnejšie činy. Preto postupne by sa mali začať vydávať noviny, kde budú všetky stránky vybielené. To by bola rana svetovému nacionalizmu! Zo začiatku tak raz za týždeň, aby si čitateľ zvykol, no postupne by sa počet dní zvyšoval, až vo fáze vyvrcholenia revolúcie za ľudské práva a slobodu slova by vychádzali kompletne vybielené noviny každý deň! Možno taký bulvár, kde sa nečaká až toľká revolučnosť, by nemusel vychádzať vybielený celý,  fotky by mohli zostať. Hlavne nahotiniek, čo by ešte výstižnejšie odrážalo jeho zameranie a duchovnú úroveň.

Okrem toho, že takýto revolučný krok by populistickej reakcii skutočne vyrazil dych, vyrazil by jej z ruky aj hlavný tromf –  možnosť uplatňovania práva na odpoveď, veď už nebude na čo! To by zízali! (V Bratislave by „čumeli“.) Takto by sa zabili hneď dve muchy jednou ranou. A potom – ten rozlet! Aj noviny vychádzajúce u nás by si konečne mohli povedať, že sú svetové. Všetky rečové bariéry by padli a tak by v astronomických nákladoch mohli šíriť svoje posolstvo po celej zemeguli, od eskymákov po pygmejov. Už ani analfabetizmus by nebol hrádzou. Navyše, bolo by to mimoriadne politicky korektné aj voči nevidiacim, žiadna diskriminácia. Ak by sme zostali pri našom prirovnaní, to by už bola priam mušia genocída!

Myslíme si, že aj celé Slovensko by to nesmierne ocenilo, ba možno by sa dožadovalo aj ďalšieho rozšírenia revolúcie. Napríklad v televízii by mohli vždy namiesto správ púšťať monoskop –  veď naše deti už ani nevedia, čo to je. Aj v Slovenskom rozhlase, ktorý tak revolučne vedie súdružka Zemková, by možno nezaškodilo ešte viac prehĺbiť revolúciu. V dnešnej uponáhľanej dobe, plnej huriavku by každý privítal, keby aspoň občas, najmä namiesto správ a komentárov, aj rádio vysielalo také vytúžené –  ticho. Dokonca bez hudobnej kulisy.

Jediní, ktorým by to asi neliezlo celkom pod fúzy, by boli psychiatri a neurológovia, pretože by im rapídne začalo ubúdať pacientov. No ostatní občania by to možno ani veľmi nezaregistrovali. Veď už desaťročia sú zvyknutí na to, že ozajstné informácie vždy dostanú iba od známych, alebo v poslednom čase aj z rôznych pochybných, reakčných a nekorektných zdrojov na internete.

PS: Ak by to bol článok vo vážnejšom tóne, potom na charakterizovanie situácie po roku 1998 by stačilo povedať, že namiesto plurality bola nastolená pľuralita.


Ján Lutevský

Diskusia:

 

© 2003 - 2009 www. prop. sk | Materiály z tejto stránky je možné kopírovať len s uvedením odkazu na túto stránku | When reproducing our materials in whole or in part, reference to prop.sk must be made.| 

 

Sitemap