PROTIPRUDU.INFO :: INTERNETOVÝ SPRAVODAJ
 
 

Slovensko  - Felvidék ?

rubrika: slovensko 2008

 

 

                                                                
            V poslednom čase sa v slovenskej historickej obci, vo verejnosti, najmä v médiách veľa hovorí o pripravovanej spoločnej učebnici dejín z dielne slovenských a maďarských historikov. Menej alebo vôbec na verejnosť neprenikajú informácie ako  autori prekonávajú ustálené, hlboko zakorenené historické stereotypy,  rozdielnu interpretáciu  dejín Uhorska, pretrvávajúce legendy  minulosti, ktoré prežívajú  dodnes. Problémových oblastí je veľa. Vzťahujú sa tak na závažné koncepčné otázky spojené s históriou uhorského štátu, na rozdielne hodnotenie zlomových období a na významné  osobnosti minulosti  v kontexte dejín mnohonárodnostného Uhorska, ako aj zaužívaných  historických terminologických pojmov. Je nesporné, že príprava spoločnej učebnice slovenských a maďarských historikov je náročná, vyžaduje si dlhší čas na vyjasňovanie sporných  a problémových otázok, mnohých odlišne chápaných  historických pojmov na úrovni  skúsených historikov, ktorých bude spájať spoločné úsilie nájsť zhodné alebo blízke stanoviská  a v prípadne potreby aj organizovať vedecké  podujatia  špecialistov  z radov historikov tých národov, ktoré po dlhé stáročia žili v spoločnom štáte.

Vzhľadom na to, že problémy koncepčného charakteru  vzťahujúce sa na rozdielne hodnotenie niektorých období Uhorska  si vyžadujú väčší priestor, sústredím  sa iba na osvetlenie dvoch geograficko-historických termínov, ktoré sa používajú vo význame   synonyma názvu Slovenska.  V priebehu dlhých stáročí sa menili, rozširoval alebo sa zužoval ich  obsah a dodnes sa rozdielne interpretujú.To znamená, že ich používanie musí byť adekvátne dobe, na ktorú sa vzťahujú, nemožno ich  časovo posúvať,  deformovať ich zmysel, resp. svojvoľne nimi manipulovať. V tejto súvislosti si osobitnú pozornosť zaslúžia  dva terminologické výrazy: Horné Uhorsko a maďarský názov Felvidék, ktoré chceme priblížiť  a intepretovať v širšom  historickom kontexte.

Horné Uhorsko – Z pohľadu centra riadiacej moci a geografického umiestnenia   Horné Uhorsko zaujímalo v Uhorskom kráľovstve severnú oblasť  štátu. S týmto geograficko-historickým termínom sa stretávame od raného stredoveku až do novoveku. V dobových latinských listinách a spisoch sa spomína vo viacerých podobách (Hungaria Superior, Partium Superiorum,Partes Regni Superiores, Ungaria Ulterioris). Územie Horného Uhorska sa  vyznačovalo charakteristickými črtami, ktoré ho odlišovali od ostatných časti štátu. Bol to hornatý, členitý kraj, prerušovaný mnohými údoliami a dolinami vyznačujúci sa nerastným bohatstvom, kde mnohé mestá získali kráľovské privilégiá, čím  prispeli k hospodárskemu rozmachu kraja a k čulému obchodnému styku so susednými štátmi. Tieto faktory rozhodli, že Horné Uhorsko po stáročia zaujímalo významné miesto v uhorskom štáte. Kým v  Dolnom Uhorsku lokalizovanom v centrálnej a južnej časti štátu sídlilo maďarské etnické obyvateľstvo, územie na sever od Dunaja bolo  osídlené prevažne slovenským etnikom a v severovýchodnej časti po jeho doosídlení žilo rusínske obyvateľstvo.

Hoci do rozdelenia uhorského štátu v 16. storočí, t. j. do porážky uhorských vojsk Osmanskými Turkami pri Moháči Horné Uhorsko nebolo teritoriálne presne vymedzené,  formovalo sa ako určitý geograficko-teritoriálny celok ohraničený na západe a na severe karpatským  oblúkom, na juhu tokom Dunaja po jeho ohyb, ďalej na východ vencom hornatého územia po horný tok rieky Tisy až po hranicu so Sedmohradskom. Toto vymedzenie teritória Horného Uhorska tvorilo prirodzenú hranicu, ktorá prešla  do povedomia slovenského obyvateľstva a  zachovala sa do novoveku v tradícii ako historická hranica slovenského teritória a to nezávisle od toho, že Horné Uhorsko od konštituovania Uhorského kráľovstva  po jeho zánik roku 1918 nepretržite tvorilo jeho súčasť a v priebehu dlhého historického vývoja obsah a rozsah pojmu Horné Uhorsko sa menil, vyvíjal, nebol vždy identický a nekryl sa s pôvodnou interpretáciou tohto pojmu.

V 16. a 17. storočí v čase okupácie centrálnej a južnej časti uhorského štátu Osmanskými Turkami a po osamostatnení sa Sedmohradska nemožno hovoriť o Hornom Uhorsku v predchádzajúcom zmysle, pretože sa zmenil jeho rozsah a pod týmto geografickým pojmom sa nerozumelo identické teritórium. Zmenšené Uhorské kráľovstvo, kde na tróne vládli panovníci z dynastie Habsburgovcov, tvorilo územie západného Zadunajska s časťou Chorvátska, ďalej územie súčasného Slovenska po hranicu tureckej okupácie so zbytkom neobsadeného uhorského teritória siahajúceho na severovýchode po Sedmohradsko. V tomto období nové viedenské mocenské centrum  geograficky a administratívne rozdelilo  vtedajšie Uhorsko do dvoch oblastí: Dolné Uhorsko - teritórium zahrňujúce západnú časť ríše po stredné Slovensko (bližšie k Viedni) s centrom v Bratislave a Horné Uhorsko od Spiša na východ  po Sedmohradsko (vzdialenejšie od Viedne) so strediskom v Košiciach.

Od konca 17. storočia po postupnom oslobodzovaní spod nadvlády Osmanskej ríše nastáva návrat k predchádzajúcemu tradičnému chápaniu geograficko-historického pojmu Horné Uhorsko. Pod ním sa rozumelo celé severné hornaté teritórium Uhorska, ktoré zahrňovalo 21 stolíc,  z toho 16 na území dnešného Slovenska a 5 vo východnej časti po hranicu so Sedmohradskom. V 19. storočí sa názov Horné Uhorsko stotožňoval s celým hornatým severným územím a bol identický s maďarským názvom Felvidék, pričom je potrebné uviesť, že v tom čase došlo k malej územnej modifikácii.  Územie dnešného  Žitného ostrova obývané maďarským etnikom nepatrilo do Horného Uhorska. Na jednej strane Felvidék začínal  severne od línie Bratislava – Nitra, ale na druhej strane hornaté územie súčasného Maďarska na východ od dunajského ohybu, t. j. od úpätia Novohradských vrchov, Mátry, Bukových hôr, Tokajských vrchov až po severozápadnú oblasť horného Potisia sa považovalo za súčasť Horného Uhorska.

V období národného obrodenia došlo k zásadnej zmene v interpretácii tohto pojmu. Bolo to v čase formovania moderného maďarského nacionalizmu, ktorý si vytýčil za cieľ pretvorenie multietnického Uhorska na štát maďarského národa.  V polovici 40. rokov 19. storočia došlo k premenovaniu názvu krajiny. Historický  názov multietnickej  Hungarie – Uhorska  dostal oficiálny názov  Magyarország – štát Maďarov, čo  hlboko zasiahlo aj  do tradičného pojmu a zmyslu termínu Horné Uhorsko. V novej doktríne o jednotnom  štáte maďarského národa už nevystupovalo ako geograficko-historický pojem a osobitná časť multietnického Uhorska, ale sa chápalo ako severný región národného  maďarského  štátu. Kým celé Uhorsko nadobudlo nový etnický obsah,  Horné Uhorsko sa v maďarskej politike interpretovalo  ako Horné Maďarsko – Felső-Magyarország, k čomu v maďarskom jazyku prispel  aj identický výraz  pre dva odlišné pojmy a to: Uhorsko, uhorský (vo význame multietnického štátu a príslušnosti k nemu) a Maďarsko,  maďarský (vo význame etnického štátu a etnickej príslušnosti), ktorý sa vyjadruje rovnakým výrazom  „magyar“.

V dôsledku porážky maďarskej revolúcie v rokoch 1848-49 sa naplnenie fikcie o jednotnom maďarskom národnom štáte oneskorilo a začalo sa presadzovať až  po  mocenskom vyrovnaní medzi Viedňou a Budapešťou roku 1867 a po nastolení totálnej  maďarskej hegemónie v Uhorsku. Keďže doktrína o maďarskom štáte neuznávala Slovákov za osobitný národ, všetky pojmy a výrazy vyjadrujúce slovenské národné územie a národnú príslušnosť ako:  Slovensko, Slovák, slovenský  vládna politika striktne nahradzovala pojmami Horné Uhorsko,Uhor, uhorský, ktoré sa v maďarskom jazyku významovo stotožňovali s termínmi Horné Maďarsko, Maďar a maďarský (Felső-Magyarország, magyar, magyar).

Popri geograficko-historickom  termíne Horné Uhorsko (Felső-Magyarország)  sa od 40. rokov 19. storočia v maďarskom jazyku používal vo význame synonyma aj výraz Felvidék – Horný kraj, Horný vidiek, ktorý bol  vlastne  novotvarom výrazu Felföld – Horná zem, Horniaky (na rozdiel od názvu Alföld  – Dolná zem). Slovenský jazyk pritom rozlišuje medzi pojmami dolniaky a Dolná zem. Prvý pojem vyjadroval nížinatý kraj, kde zo severných hornatých oblastí sa chodilo na sezónne  roboty a na poľnohospodárske práce. Pod Dolnou zemou sa rozumelo územie na juhu Uhorska, kde sa po skončení tureckej okupácie zo severu prisťahovalo slovenské  obyvateľstvo. Kým názvy Felső-Magyarország a Felvidék v období dualizmu maďarská vládna politika chápala ako súčasť a región maďarského národného štátu, do ktorého patrilo celé hornaté teritórium severného Uhorska, slovenská politická reprezentácia a  vzdelanci zotrvali  na pozícii tradičnej interpretácie a chápania Slovenska vo význame geograficko-historického pojmu  a súčasti multienického uhorského štátu, ktoré územie  obývajú prevažne príslušníci slovenského etnika.

Averzia k názvu Felvidék vzrástla v slovenskom prostredí najmä potom, keď sa začal spájať s novou vlnou maďarizácie, s odnárodňovaním Slovákov a s ambíciami maďarskej vládnej politiky pretvoriť Felvidék na súčasť etnického maďarského štátu. Tento trend sa najvýraznejšie prejavil v protislovenskom pamflete B. Grünwalda, historika a zvolenského podžupna, ktorý svojej publikácii dal príznačný názov Felvidék. V uvedených dvoch terminologických názvoch a v ich interpretácii  do zániku Rakúsko-Uhorska už nenastali žiadne zmeny.

Historický zlom nastal po roku 1918. V dôsledku nových mocensko-politických pomerov v  Európe po rozpade Rakúsko-Uhorska a konštituovaním nástupníckych štátov predchádzajúce historické pojmy a názvy teritórií sa  prestali  používať. Najmä také, ktoré súviseli so zaniknutou uhorskou štátnosťou, nezodpovedali povojnovému územnému usporiadaniu a nevyjadrovali podstatu nových národných štátov. Preto sa termín Horné Uhorsko i Felvidék ako synonymum pre Slovensko prestali u nás používať, stali sa anachronické a boli historicky prekonané. Uvádzali sa iba v geograficko-historickom kontexte uhorského štátu a v dobových súvislostiach.

Celá slovenská  politická reprezentácia na princípe sebaurčovacieho práva  30.októbra 1918 v Martine oficiálne deklarovala rozviazanie zväzku s  uhorskou štátnosťou a vyjadrila politickú vôľu žiť v spoločnom štáte  s českým národom. Tento štátoprávny akt bol medzinárodne uznaný a potvrdený mierovou zmluvou. Slovensko vstúpilo do nového štátu ako osobitný geograficko-územný celok s presne určenými hranicami.Tým používanie predvojnových názvov  Horné Uhorsko a Felvidék stratilo prakticky  zmysel.

Hoci  nový povojnový etnický maďarský štát podpísal v Paríži mierovú zmluvu (v Trianone 4.6.1920), ktorou medzinárodne uznal novú hranicu s Česko-Slovenskom, všetky medzivojnové maďarské vlády  spochybňovali nové územné usporiadanie a ďalej obhajovali štátoprávne princípy uhorského štátu  a historickú jednotu bývalého uhorského teritória. Ignorovali pritom zásadu sebaurčovacieho práva národov, ktorú veľmoci Dohody prijali ako základné kritérium pri konštituovaní nových národných štátov.

Tento otvorený protest a nesúhlas Maďarska  s novou česko-slovenskou hranicou sa prejavoval aj zotrvaním na  starej terminológii v duchu predvojnovej uhorskej interpretácie. Na rozdiel od 19.storočia sa pojem  Felvidék v medzivojnovom Maďarsku zúžil len na teritórium, ktoré sa po rozpade Uhorska stalo súčasťou česko-slovenského štátu, pričom  pre jeho východnú časť sa začal  používať  názov Kárpátalja – Podkarpatsko. V súvislosti s vyčlenením slovenského teritória sa v Maďarsku  hovorilo ako o strate severného maďarského územia, ktoré v minulosti tvorilo jednotu s ostatnou časťou štátu a nebolo územne, etnicky, ani správne vyčlenené (pričom sa neuvádzalo, že od roku 1848  slovenská politická reprezentácia  niekoľkokrát oficiálne požiadala o vyčleneie slovenského etnického územia  s vlastnou samosprávou v rámci uhorského štátu, čo maďarská vládna garnitúra zásadne odmietla ).

Rovnako sa o Slovensku v Maďarsku hovorilo ako o Čechmi okupovanej časti štátu, spochybňovala sa legitimita Martinskej deklarácie a neopodstatnenosť opustenia rámca uhorskej štátnosti. Hoci v tomto období  názov Felvidék v Maďarsku bol značne frekventovaný, nemal oporu v medzinárodnom práve a zahraničie ho neakceptovalo. Po roku 1918 staré pojmy z čias uhorského štátu ako: Horné Uhorsko a Felvidék nemožno považovať za synonymá Slovenska, pretože etnický maďarský štát nemal kontinuitu  s povojnovým Slovenskom a naviac tieto pojmy boli úzko späté so zaniknutou uhorskou štátnosťou  a v povonovej Európe sa nepovažovali za severnú časť etnického maďarského štátu. Napokon ani teritoriálnym rozsahom sa nezhodovali s predstavou, ktorá sa vytvorila v priebehu  19. storočia.
V období komunistickej totality termín Felvidék  v Maďarsku nebol frekventovaný a obchádzal sa. Používal sa v historickej literatúre a v dobových súvislostiach. Nový trend nastúpil po páde komunistického režimu a najmä po konštituovaní samostatnej Slovenskej republiky.

Úmerne s narastaním záujmu maďarskej politiky, publicistiky a verejnosti o trianonskú problematiku, oživovaním tradície uhorskej štátnosti, jej symbolov a opätovným vydávaním medzivojnovej revizionistickej a iredentistickej literatúry - s výnimkou oficiálnych dokumentov a vyhlásení - v Maďarsku v hovorom jazyku sa začal opäť  používať názov Felvidék vo význame synonyma súčasného Slovenska. Pod ním sa rozumie územie Slovenska bez východnej časti pôvodného Felvidéku, ktorá od roku 1945 tvorí súčasť ukrajinského štátu. Tento termín je frekventovaný v dvojakej podobe; jednak sa ním vyjadruje celé súčasné teritórium SR a jednak sa používa vo formulácii  „ slovenskí Maďari“, ktorý pojem sa v maďarskom jazyku vyjadruje výrazom  „Felvidéki magyarok“. V podobnom zmysle sa termín Felvidék uplatňuje aj pri bežnom vyjadrovaní  maďarských menšinových politikov a v menšinovej tlači.

Pri zdôvodňovaní používania termínu Felvidék sa medziiným uvádza, že tento výraz v maďarskom jazyku vyjadruje tradičný a historický názov Slovenska, ktorý je totožný so súčasným teritóriom Slovenskej republiky a vystupuje ako jeho synonymum. Pritom sa nehovorí, či po obsahovej stránke je rovnoceným výrazom, či adekvátne vyjadruje národnopolitické a štátoprávne postavenie Slovenska ako suverenného štátu a či je identickým prekladom do maďarského jazyka. Vychádzajúc z týchto kritérií maďarská argumentácia je neadekvátna, anachronická, historicky prekonaná,  za ktorou sa skrýva politická motivácia. Jej základom je predvojnová štátoprávna doktrína, ktorá kladie dôraz na  kontinuitu už zaniknutej   uhorskej štátnosti, ignorujúc pritom princíp sebaurčovacieho práva národov, ktorý sa stal nosnou koncepciu a zásadou pri konštituovaní moderných národných štátov v strednej Európe.

Tvrdenie, podľa ktorého  názov Felvidék sa prezentuje ako tradičný a historický názov  Slovenska, je zavádzajúci, pretože uvedený pojem sa vyvinul zo staršieho geografického výrazu a v maďarskej interpretácii sa predovšetkým uplatňoval vo význame synonyma pre Horné Uhorsko, nestotožňoval s národným územím Slovákov, naopak ho popieral. Termín Felvidék sa v pomeroch Uhorska používal približne  80 rokov. Pokiaľ ide o rozsah  jeho teritória,  nebol totožný  so súčasným územím SR, ani s chápaním, ktoré sa vytvorilo v medzivojnovom  horthyovskom Maďarsku. Napokon maďarský výraz Felvidék svojím obsahom sa výlučne obmedzuje  na vyjadrenie geografického charakteru kraja, resp. hovorí  o okolí, alebo o regióne uhorského štátu, ktorý sa pred 90 rokmi stal nefunkčný a teda nevyjadruje súčasný stav.

Do zániku Rakúsko-Uhorska  sa samostatne nepoužíval, ale výlučne v súvislosti a v rámci uhorského štátu. Pre uvedené dôvody stotožňovanie názvu Felvidék so súčasným Slovenskom, s tým Slovenskom, ktoré po roku 1918 prešlo dynamickým spoločenským, hospodárskym, národnoemancipačným vývojom završeným vytvorením vlastnej štátnosti s presne určenými a medzinárodne uznanými hranicami, je neadekvátne, postráda akúkoľvek opodstatnenosť a neodráža súčasné národné, štátoprávne a medzinárodné postavenie Slovenska. Preto jeho používanie má svoje opodstatnenie iba v dobovej literatúre a v historickom kontexte uhorského štátu. Naviac, používanie termínu Felvidék slovenská verejnosť oprávnene vníma ako závan starých čias, ktorý patrí nenávratne do minulosti, tým viac, že tento pojem sa negatívne zapísal do historického povedomia minulých slovenských generácií a stal sa synonymom  pre obdobie národného útlaku.
Záverom možno zhrnúť, že adekvátny a identický výraz pre súčasné Slovensko v maďarskom jazyku nie je Felvidék, ale Szlovák Köztársaság – Slovenská republika alebo jednoducho Slovákia – Slovensko.                                        



    Ladislav Deák   

 

© 2003 - 2009 www. prop. sk | Materiály z tejto stránky je možné kopírovať len s uvedením odkazu na túto stránku | When reproducing our materials in whole or in part, reference to prop.sk must be made.| 

 

Sitemap