:: www.prop.sk
:: www.protiprudu.info
CITÁTY
 

Rozbroje medzi Maďarmi a Slovákmi alebo kto je tu provokatér

rubrika: európa 2008

 

 

 

O aktuálnych "vzájomných" rozbrojoch medzi Maďarmi a Slovákmi všetci dobre vieme. Človek sa musí smiať, s čím len Maďarsko príde.
Priam by sme si na to mohli spraviť tipovaciu súťaž. Okrem prihlúplych vyhlásení aktérov SMK sa človek nestačí diviť reakciám z Maďarska.

„Na Slovensku je priveľa slovenčiny“, vyhlásil P. Csaky. Ako je to s maďarčinou v Maďarsku?

Je evidentný rozdiel v politike SMK počas pôsobenia B. Bugára a teraz P. Csakyho. Najväčšie napätie vzniklo až vedením P. Csakyho, ktorý nielen nedosahuje diplomatických kvalít B. Bugára ale ani intelektuálnych.


U nás je akýkoľvek extrémizmus trestaný a žiadne pronacistické frakcie sú zakázané.
V Maďarsku (ako inak) sa všetky tieto aspekty tolerujú. Ani únia nejako extra nezasahuje.
Keby ale k takýmto veciam došlo u nás, automaticky by nás považovali za nedemokratický štát ,fašistov a inú háveď.

Povedzme si fakty. Maďarsko bolo prevažne nacionalistické (nacistické), čo bolo aj citeľne v časoch maďarizácie (18.-20. st.) či počas okupácie južného Slovenska (1939). Byť nacionalistom je prirodzená vec, ak nehraničí s neznášanlivosťou druhých národov (druh prejavu). Maďari spôsobili toľko problémov a to samozrejme nielen nám. Chcú smerovať iba k jednej jedinej veci - opäť získať Slovensko. Po trianonskej dohode sa nemôžu dodnes spamätať, že prišli (aj Rakúsko) o Slovensko ale aj iné časti, ktoré spolu so Slovenskom tvorili 72% územia Rakúsko-Uhorska (paradoxne nebažia po Rumunsku, ktoré je radikálne väčšie, v Rumunsku žije vyše 2 mil. Maďarov). A prečo taká nenávisť či posadnutosť? Slovensko v čase Rakúsko-Uhorska aj počas Uhorska bola najhospodárnejšia časť kráľovstva. Maďari v Uhorsku tvorili iba necelých 20% celého obyvateľstva (po maďarizácii vzrástlo na viac ako 50%). Príčiny konfliktov začali byť až vtedy, keď sa začal proces sebaurčovania.

Všeobecne pojem národnosť nebola podstatná. Smerodajnejšia bola príslušnosť k štátu. Dôležitosť národnosti a tzv. sebaurčovania začala od približne v 17.-18. st. Následne nasledovala aj kodifikácia daných jazykov (kodifikácia neznamená vznik jazyka, ako radi niektorí užívajú hlavne proti Slovákom - väčšina jazykov bola kodifikovaná v 18. st., vrátane slovenčiny, niektoré významné svetové jazyky až v druhej polovici 20. st.). Tento proces Maďari vyústili do extrému, na úkor ostaných národov v štáte. Začal sa národnostný útlak.

Súhrn opatrení pomaďarčovania. Nebolo iným národom dovolené akokoľvek sa vyjadrovať vo svojom jazyku či priznávať sa k pôvodu. Neostalo to len pri jazykových reštrikciách (jedna z príčin 1. sv. vojny). Najväčší útlak pociťovali Slováci (v dôsledku pomaďarčovania zahynulo vyše 11 000 Rumunov) o nič menej ako aj ostatné národy, ktoré počtom prevyšovali Slovákov. Maďari nikdy Slovákov nepovažovali za národ, či dokonca rovnocenných ľudí. Toto tvrdenie vzniklo na základe mylnej teórie o podmanení Slovanov, resp. Slovákov.

Tento historický fakt dokonca obhájila slovenská inteligencia, keď sa formovalo národné memorandum Slovákov. Dnes už máme oveľa širšie poznanie o príchode Slovanov, tvorbe území a príchode Maďarov. Slováci túto zem obývajú vyše 1400 rokov. História a dejepisci na nás nezabudli, len Maďari si históriu prispôsobili k svojim slepým ideálom. Dodnes je to rovnako. V Maďarsku sa učia o príchode Arpáda do Karpatskej kotliny a ako to tu zveľadil (v skutočnosti ide o fikciu, nie je to historický fakt).

Potom sa úž o vzniku Uhorska veľmi nehovorí. No, kto by sa chválil, že vďaka "podriadenému" národu vzniklo Uhorsko a Maďari sa mohli natrvalo usadiť?! Po rozpade Veľkej Moravy (907) vznikali samostatne nezávislé územia tzv. magnátov - niečo ako veľmoži. Kráľovstvo ešte neexistovalo. Definitívne vzniklo až ich spojením. Uhorský kráľ Štefan I. nemal žiadnu váhu. Každý veľmož vládol svoju územiu. Uhorsko vzniklo až vtedy, keď sa dvaja najbohatší slovenskí veľmoži Hunt a Poznan (ich erby sú známe dodnes) rozhodli podporiť Štefana I. a zhromaždili vojsko žoldnierov (platené vojsko).

Tieto územia veľmožov boli vlastne "štáty" v štáte, samozrejme, v štáte, ktorý nemal jednotnú podporu. Maďari boli pohanské barbarské kmene z Byzancie. Keď Maďari prišli sem, my sme už mali kresťanstvo, písmo aj jazyk a samozrejme vlastnú kultúru. Maďari prešli veľkým počtom bitiek, kým sa definitívne usadili. Maďari prešli až do západnej Európy, kým ich nevytlačili naspať do našich končín.

A pri tomto sa zastavíme
. Maďari dodnes tvrdia, že keď sem prišli, pôvodné obyvateľstvo sa vytratilo a oni boli jediným kultúrnym a zvrchovaným národom, ktorý toto územie obsadil. Tu jednoznačne Maďari popierajú existenciu nielen existujúceho národa, či štátnych celkov na Slovensku, ale aj nepriamo fakt pôsobenia Cyrila a Metoda v Európe. Treba tu poznamenať ďalší historický fakt - z obdobia Veľkej Moravy existujú kroniky, ktoré opisujú len tri lokality - Nitru, Devín a Bratislavu. Nespomínajú sa žiadne iné lokality. Ani dnešná Morava či Čechy, a nie tobôž maďarské lokality. Sú to jediné písomne doložené doklady o osídľovaní týchto lokalít Slovanmi a neskôr Slovákmi (pojem Slovák sa používa od 13. st.).

Prevažne nemeckí dejepisci nás opisovali ako Veľkomoravskí Slováci. A keď polemizujeme o kultúre, jazyku - najstarší text v staroslovienčine pochádza z 9. st. (staroslovienčina bola z jedným z najstarších "kodifikovaných" jazykov, okrem toho sa stal štvrtým liturgickým jazykom pri kresťanských bohoslužbách, schválený pápežom Hadriánom II. - čo bol jeden z najvýznamnejších míľnikov nášho jazyka) a maďarský text pochádza z konca 12. storočia. Príčiny sú jednoduché. My sme už boli kresťanským národom v Európe so svojbytnou kultúrou. Maďarčina sa musela sformovať.

Povodní Maďari neboli ani Maďari. Bol to zhluk kmeňov z Byzancie, ktoré boli vyhnané na západ. Starí Maďari neboli poľnohospodári, boli to nomádi. Vyznačovali sa remeselníctvom a vojenskou taktikou. Boli podobní ako Tatári či Turci. Od Slovanov (Slovákov) sa naučili poľnohospodárstvu a usadili sa. Týmže sa museli nejako dorozumieť, stará maďarčina prevzala veľa slov z okolitých jazykov, vrátane slovenčiny. Dodnes nájdete v maďarčine vyše jednu desatinu slovenských slov.

A tu je koreň problému. Už jednoznačnejšie ovplyvnenie Slovákmi ani nemôže byť na druhý národ ako na Maďarov. Začiatky boli úplné iné. Nemôžme si ich ale idealizovať. Rozhodne je dokázané, že k žiadnemu podmaneniu neprišlo a ani k porážke. Žiadne mestá neboli zničené, tak ako sa tvrdí v maďarskej historiografii. Naopak, mi sme podporili "Maďarov" a neskôr sme sa spojili. Tu ešte treba doplniť, že priamo slovenskí veľmoži sa nepodieľali na bitkách proti Maďarom, napr. v bitkách pri Bratislave. Bratislava nikdy nebola osídlená Maďarmi. Prví Maďari prišli do Bratislavy až v priebehu 13. st., čo už bolo takmer 400 rokov po rozpade Veľkej Moravy. Maďari dokonca popierajú aj existenciu Veľkej Moravy, resp. ju "presťahovali" na iné územie v histórii, aby mohli podložiť svoju tézu o neexistencii vyvinutého národa v našich končinách.

Slováci sa dodnes označujú (historicky) ako Slovania, pretože práve nás označovali cudzie národy za Slovanov, neskôr už za Slovákov.

Slovenčina patrí medzi najbohatšie jazyky.


A k aktuálnej téme - dvojkríž v maďarskom znaku, resp. nevôľa Maďarov, že my máme dvojkríž na zástave.

Ďalší fakt si myslieť o Maďaroch, akí sú primitívni (svoje korene nezaprú). Vyvolávajú provokáciu a zbytočné napätie. Všetko vychádza od nich. Slovensko nemá žiadny záujem o riešenie takýchto "konfliktov", ktoré si vymýšľajú v Maďarsku a členovia SMK.

Slovenský dvojkríž je historickým symbolom Slovákov. Ešte dávno pred vznikom Uhorska. Správne by sa mal dvojkríž s trojvrším odstrániť z maďarského znaku (symbolizoval horné Uhorsko). A tu je ďalšia problematika - naša strana nikdy (aj keď by mala) nepožadovala odstránenie dvojkríža z maďarského znaku, ani po rozpade Rakúsko-Uhorska. Či už akékoľvek iné opatrenia po dávnych dobách, alebo územné či ospravedlnenie Maďarska za útlak v Uhorsku a za represálie voči Slovákom. My sme sa paradoxne oficiálne ústami prezidenta SR ospravedlnili za deport Maďarov po 2. sv. vojne. Nám sa doteraz nikto za nič neospravedlnil, ani sa nám neprinavrátili územia, na ktoré máme právo. Vzťahy s Maďarskom sú komplikované. Maďari nikdy neboli tak usadení na južnom Slovensku ako teraz.

Po 2. sv. vojne bolo Maďarov u nás cca 10 000, teraz je ich vyše 500 000. Čo sa o Slovákoch v Maďarsku nedá povedať. Severná časť dnešného Maďarska bola osídlená z väčšiny Slovákmi. Dnes je to paradox, dnešní tzv. slovenskí Maďari si zakladajú svoje autonómne idey práve na etnicko-geografickom základe. Slovensko bolo charakterizované na erbe
troma "vrchmi" - Tatra, Matra a Fatra (veľa medzinárodných dohôd (vrátane Maďarska) sa dodnes neuplatnilo, či skôr druhá strana nesplnila svoje záväzky. Napr. Česká republika po roku 1993 si mala zmeniť zástavu, modrý trojuholník mal byť odstránený).

Stále sa hovorí o útlaku menšín na Slovensku. Maďari sú jediní, ktorí majú stále nejaké výhrady. Nikde inde sa tak menšiny nepodporujú ako u nás (nevidím ani dôvod ich vôbec podporovať). Mal by sa uplatniť zákon z čias ČSR, že menšiny budú mať také práva u nás, aké majú práva naši v danej krajine.

Nesmieme zabudnúť aj na teror, ktorý vyvrcholil tragédiou v Černovej (1907) - povraždenie 15 ľudí pri zhromaždení vysvätenia slovenského katolíckeho kostola slovenským kňazom. Radikálne odsúdené Európou a tlačou. Proti sa postavili také osobnosti ako francúzsky spisovateľ Viliam Ritter, anglický novinár a historik Robert William Seton-Watson, nórsky spisovateľ, nositeľ Nobelovej ceny Bjornstjerne Bjornson.

Viac tu: http://sk.wikipedia.org/wiki/%C4%8Cernovsk%C3%A1_trag%C3%A9dia

Alebo násilné odvlečenie 1462 detí do Maďarska na cieľavedomé odnárodňovanie.
Dnes tento akt pripomína pamätná tabuľa na Medzinárodnom dome umenia pre deti v Bratislave (Bibiana).


Diskutovať o tom, kto komu čo dlhuje a mal by sa mu za niečo ospravedlniť, to by bolo na dlho a to nielen voči Maďarom ale aj okolitým krajinám - Česku a Poľsku.

Ak si myslíte, že rozoberať či vôbec uvažovať na satisfakcii je už dnes "nemoderné" či nepotrebné, mýlite sa. Prednedávnom muselo Česko vrátiť časť svojho územia Poľsku.

Ultranacionalizmus inde
Nás stále budú označovať za fašistov a pod. Pritom najväčšími fašistami v Európe boli Nemci, Taliani, Maďari a Španieli. Len pre zaujímavosť - Slovensko deportovalo cca 60 000 židov a iných väzňov do koncentrákov. Počas prvej SR (1939-1945) nebol vykonaný žiadny trest smrti na území Slovenska. Maďari "vyviezli" do koncentrákov vyše 250 000 ľudí, ale ani to nespravili. Pri deportoch ich strieľali rovno na staniciach. Maďari boli verným kolaborantom s nacistami, ochotne a premyslene pôsobili v prospech nacistických ideí.
Podobne konali aj Česi pri deporte sudetských Nemcov po 2. sv. vojne z ČSR, keď ich strieľali popri cestách.

Ako to vidíme skoro stále, neonacistické frakcie v Nemecku sú stále aktívne a stali sa tak povediac súčasťou života v Nemecku. Okrem výtržníctva a škodách na majetku to nepresahuje extrém. Extrémom je Španielsko. Ako vieme v Španielsku sa nachádza autonómna časť - Baskicko, v nej žijú Baskovia, ktorí sú priam separatistami. Nebránia sa použiť ani násilie - vraždenie, bombové útoky a pod. (hnutie ETA, pôvodne zamerané na získanie autonómie Baskicka od Španielska, dnes považovaná za teroristickú skupinu, majú na svedomí vyše 800 mŕtvych ľudí). A toto sa deje v tzv. vyspelej Európe.


Aký je teda váš názor na Slovensko teraz?

Zamyslite sa, aspoň na chvíľu... Ako vyzerá naše školstvo, národné povedomie a sebaúcta?

Ako si nás môžu vážiť iní, keď si seba nevieme vážiť?!

Písať o týchto veciach je ťažké, ak chcete ostať nezaujatý. Automaticky ste obvinený z rasovej neznášanlivosti, xenofóbie a podobne či z demagógie. Treba si konečne uvedomiť fakty a neschovávať hlavu do piesku. Prečo by sme nemali mať právo na rovnaké národné idey ako iné krajiny?

Ešte je nutné dodať, že prečo sa tým Maďarsko zaoberá, pália slovenské zástavy a organizujú protestné pochody ...
... musia odpútať pozornosť.

Podľa posledných štatistík je v Maďarsku vyše 4 mil. ľudí pod hranicou chudoby.


čp

 

© 2003 - 2009 www. prop. sk | Materiály z tejto stránky je možné kopírovať len s uvedením odkazu na túto stránku | When reproducing our materials in whole or in part, reference to prop.sk must be made.| 

 

Sitemap