PROTIPRUDU.INFO :: INTERNETOVÝ SPRAVODAJ
 
 

Odpor k vlastencom

rubrika: slovensko 2008

 

 

 

Mesežnikov v súvislosti s pripomínaním si historických tradícií Slovákov hovorí o fašizme

Ak si Slovák prečíta viacero dokumentov zo svojej histórie, zostane v nemom úžase. Už v základnej škole získal vedomosti o tom, že vierozvestov Cyrila a Metoda pozval na Veľkú Moravu knieža Rastislav.

Dnes sú sv. Cyril a Metod spolupatrónmi Európy, takže význam Rastislavovho rozhodnutia nezmazateľne vstúpil do histórie Slovákov.

Akých to máme historikov?
Uznáva to dokonca aj kontroverzný historik Dušan Kováč, keď v publikácii 20 storočí na Slovensku vysoko hodnotí význam písma, ktoré na Slovensko priniesli práve sv. Cyril a Metod. Kto ich však na územie dnešného Slovenska pozval, o tom zaryto mlčí a odbije vetou: „Súčasťou politiky bolo aj pozvanie vierozvestov Konštantína a Metoda z Byzancie.“

Staroslovenský jazyk uznal pápež Hadrián II. ako štvrtý bohoslužobný jazyk. Žiaľ, ani kolektív autorov sa nevyvaroval chybe pri takom významnom historickom okamihu a v knižke Dokumenty slovenskej národnej identity a štátnosti I. uviedol ako miesto položenia bohoslužobných kníh v jazyku našich slovenských predkov oltár v Bazilike sv. Petra v Ríme. No pri prehliadke rímskej baziliky Santa Maria Maggiore (Panna Mária Väčšia) sa návštevník pri jednom bočnom oltári dozvie, že práve tu v roku 867 schválil pápež Hadrián II. zavedenie staroslovenskej reči do bohoslužieb a tu sa po prvý raz v Ríme slúžila sv. omša v jazyku našich predkov.

Dnešnú Baziliku sv. Petra začali stavať až v roku 1506 na základoch ranokresťanskej baziliky. Takže, akých to máme historikov? Prečo sa u niektorých autorov až chorobne prejavuje sklon k vymazávaniu velikánov z našej histórie? Ak uznávame prínos sv. Cyrila a Metoda, prečo nevenujeme pozornosť panovníkovi, ktorý ich na naše územie pozval? Nakoniec práve toto rozhodnutie Rastislava vstúpilo do dejín nielen Slovákov, ale aj iných slovanských národov. Ak si teda ctíme pamiatku vierozvestov, prinajmenšom rovnako by sme si mali uctiť vlastného panovníka.

Cudzinec kádruje domácu vlastenku
Podobne ako niektorí historici sa k medzníkom v našej národnej histórii správajú aj niektorí politici. Dzurindovci síce oslavovali 17. november, ale 17. júl im bol ľahostajný. Pritom november 1989 nebol aktom slovenskej statočnosti tak ako 17. júl - bol dôsledkom rozpadu východného bloku. Vláda Roberta Fica si zjavne uvedomuje tento deficit a všemožne pripomína svojou účasťou na oslavách, že Slováci majú byť prečo hrdým národom.

Herečka Eva Kristinová je stelesnením slovenskosti a jej prednes najstaršej slovenskej a slovanskej básne v staroslovenčine Proglas je neopakovateľným zážitkom. Vari preto je terčom útokov médií, ktorým nič slovenské nie je sväté? Ani ústavou zaručené základné práva a slobody? Televízia TA3 odsúdila prítomnosť Evy Kristinovej na oslavách Sviatku sv. Cyrila a Metoda, pretože sa zastala členov Slovenskej pospolitosti a povedala, že by sme sa mali s nimi zhovárať a nie pľuvať na nich.

Kto videl zásah polície v Banskej Bystrici, iste jej dal za pravdu, že tí chlapci nič zlé neurobili. Je predsa rozumné predchádzať problémom, ako ich potom riešiť. A v tomto zmysle hovorila Eva Kristinová ako človek, ktorý veľa prežil a videl a nie je národne vykorenený. Kto nepozná svoju históriu, nevie nič o sebe, je ľahko manipulovateľný a nemá jasno, odkiaľ a kam. Zrejme pre TA3 to bola iba príležitosť na útok proti vláde, lebo ako inak možno vysvetliť slová politológa Andreja Findora: „Samotná vládna koalícia do veľkej miery práve svojím zložením a svojou každodennou činnosťou poskytuje prejavy, ktoré vytvárajú národnostnú neznášanlivosť.“ TA3 nemala nič proti maďarskej nacionalistickej SMK vo vláde, ale Slovenskú národnú stranu prezentuje ako nežiaducu.

Ku kritikom Kristinovej sa okamžite pridal Grigorij Mesežnikov v SME, kde, ako sa zdá, má svoje domovské miesto. Odhliadnuc od toho, že cudzinec kádruje domácu vlastenku, nemožno obísť jeho jazyk. V spisovnej reči niet preňho pomenovanie. Žoldnier v cudzích službách tváriaci sa ako intelektuál, sa prejavil. Nezaútočil len na Kristinovú, na vládu, ale na celý národ.

Koľko klamstva, zvrátenosti, nenávisti a hnusu obsahuje len jedna veta, ktorou charakterizuje súčasnú vládnu stranu a jej účasť na oslavách Sviatku sv. Cyrila a Metoda: „Trápna a komická jánošíkiada, vymyslená ako PR pomôcka na propagandu myšlienky ‚sociálneho štátu‘ v podaní sebadeklarovanej (samozvanej) ‚sociálnodemokratickej‘ strany.“ Aby Slovákov ešte viac pokoril a ponížil, napísal: „Skrytý, spontánny ‚ľudový‘ fašizmus, ktorý nemá charakter sformovaného, štruktúrovaného ideologického systému alebo organizovaného politického hnutia a ktorý drieme v zárodočnej forme v podobe primitívnych individuálnych predstáv, nečakane dostáva silný, na najvyššej úrovni požehnaný vonkajší impulz.“

Účinkovanie tohto sovietskeho občana na Slovensku, ktorý sa spolu s Kusým našiel v Ústave marxizmu-leninizmu UK, a výrazným spôsobom ovplyvňuje samotnú existenciu štátu i jeho smerovanie, je priam kuriózne. Mesežnikov je dnes prezidentom Inštitútu pre verejné otázky, tej mimovládnej organizácie, ktorá každoročne vydáva obsiahle publikácie o Slovensku a ktoré sú podkladom pre všetky (najmä americké) inštitúcie vydávajúce správy o dodržiavaní ľudských práv vo svete. Iba raz sa o podobnú publikáciu pokúsila Matica slovenská a bola dzurindovskou mašinériou odprataná zo scény. To je demokracia v podaní Mesežnikova, ktorý sa občanom Slovenska smeje od ucha k uchu. Nie je len vydavateľom ročeniek o Slovensku, teda falšovateľom slovenskej histórie, ale aj najcitovanejším politickým analytikom v médiách, a teda aj jediným mienkotvorcom o Slovensku. Hanebné!

Cirkev sa nemusí podlizovať
SME od svojho vzniku dávali priestor práve takým intelektuálom a duchovným osobnostiam, ktoré jednoznačne prejavovali odpor proti vlastencom. Ani cyrilometodské oslavy nezostali nepovšimnuté, veď okrem Mesežnikova vyjadril podobný názor aj Miro Klobučník v článku pod názvom Cyril a Metod – nevinné obete. Tu si autor poriadne kopol do kardinála Jána Chryzostoma Korca len preto, že verejne vyjadruje sympatie politikom, ktorí si ctia duchovný odkaz našich predkov. O mŕtvych len dobré, ale treba pripomenúť, že Karol Ježík, zakladateľ SME, bol členom komunistickej strany a na jeho novinách sa to prejavuje dodnes. Sú národne i duchovne vykorenené.

Ako inak môže v nich dostať priestor autor, ktorý nepozná elementárne základy liturgie, ale bohorovne ju kritizuje? Od zneváženia Korca prešiel Klobučník ku kritike cirkvi, pričom jej vyčíta, že „mať dnes malé deti je pre pracujúceho človeka ekonomickým a duchovným bremenom. Jednak štát sociálne nepodporuje rodiča a ak je ešte navyše veriacim, cirkev ho vykáže z účasti na liturgii, lebo deti do päť rokov nepatria do kostola.“ Čo tak ísť na svätú omšu určenú deťom? A odkedy sa deti krstia až v piatich rokoch? Ďalej tento „expert“ na cirkev napísal: „Teraz sa na Devíne znovu spriahli moc duchovná a svetská, ibaže dualizmus v tomto prípade treba konkretizovať na zalíškavanie sa a podliezanie slovenskej katolíckej cirkvi politikom Smeru a SNS.“

Nuž, cirkev nemusí „podliezať“, ešte za vlády Mečiara reštituovala majetky. Cirkev dokonca za komunistov slobodne hlásala evanjelium, v tom jej nik nemôže zabrániť. V Amerike sa žiadna oficiálna oslava nezačne bez zvýraznenia vďaky Bohu. K Božej ochrane sa utieka aj anglická kráľovná. Len niektorým novinám na kresťanskom Slovensku to prekáža. Po prečítaní takého článku musí byť človeku skutočne nevoľno. Iste by si rád prečítal aj iný pohľad na vec, s ktorým by sa mohol stotožniť. Na Slovensku však takýto denník nejestvuje. A je to škoda. Občania potrebujú cítiť, že vo svojich názoroch nie sú osamotení.

 

 


Eva Zelenayová, Extraplus, august 2008, str. 8

Diskusia:

 

© 2003 - 2009 www. prop. sk | Materiály z tejto stránky je možné kopírovať len s uvedením odkazu na túto stránku | When reproducing our materials in whole or in part, reference to prop.sk must be made.| 

 

Sitemap