PROTIPRUDU.INFO :: INTERNETOVÝ SPRAVODAJ
 
 

Nedotknuteľní Demokrati?

rubrika: slovensko 2008

 

                      

Bol som zhodou náhodných okolnosti pozvaný na diskusiu, ktorú usporiadalo Občianske združenie „Človek v ohrození“. Diskusia sa konala 22.  mája v Štúdiu 12 na Jakubovom námestí v rámci kultúrneho večera pod titulom Tolerantní, Netolerantní, Islam a my. Klub bol kompletne preplnený mladými ľuďmi, zrejme bol o tuto tému veľký záujem.

Na začiatku večera bol  premietaný film „Prekliate karikatúry“( K.Kjaer /DK/2007) a potom mladý moderátor otvoril diskusiu k filmu. Film z miliardy a pol moslimov ukázal iba tých najhorších – bradatých s mečom v rukách, odhodlaných povraždiť všetkých kresťanov. Ja osobne, napriek tomu, že som moslim, som mal po skončení filmu nutkanie čo najrýchlejšie utiecť domov chrániť svoju rodinu pred útokom „zlých moslimov“. Aký pocit potom mohol mať slovenský divák, to si dokážem veľmi živo predstaviť...  

Každý kto ma osobne pozná vie, že som veľký kritik dnešnej islamskej rétoriky a moslimského fundamentalizmu vôbec. Novinár a publicita Ľudovít Števko v recenzii, ktorú napísal v časopise Extra plus k mojej novej knihe „ Zlomená křídla věčného cizince“ uviedol: „Nidal Saleh, palestínsky intelektuál a spisovateľ, je autorom niekoľkých kníh, ktoré vyvolali obrovský ohlas i kontroverzie - na jednej strane boli židovskými organizáciami označované ako antisemitské a na druhej strane ich zakázali vo viacerých arabských štátoch. Muž na visutej hrazde medzi dvoma mlynskými kameňmi: medzi militantným sionizmom a islamským fundamentalizmom..“

Po otvorení diskusie, som ako prvý požiadal o slovo. Moderátor ma zrejme nepoznal, tak mi slovo bez váhania dal. Keď som sa predstavil, bolo okamžite po diskusii, pretože som bol razantne zastavený. Moderátor vyhlásil, že ak mám otázky nech sa pýtam, ale žiadne komentáre od mňa neakceptuje a už ma do konca večera nepustil k slovu. Ani prosby niektorých prítomných Slovákov, aby mi dal slovo nemali úspech.

Zistil som, že celá akcia je zaranžovaná a mala určitý cieľ: Urobiť z moslimov netolerantných, agresívnych, nedemokratických ľudí, ktorí sú najväčšími nepriateľmi kresťanov. Urobiť zo Slovákov netolerantných rasistov, ktorí nenávidia Rómov. A pri tom všetkom Izrael ostáva demokratickým štátom a dokonca jedinou demokraciou na Strednom východe. A v otázke Kosova presvedčiť publikum o tom, že práve samostatné Kosovo bude ukážkovým príkladom moslimskej demokracie, tolerancie a spolunažívania moslimov a kresťanov v Európe.

Keď som išiel domov, začal som pátrať po tom, kto stojí za OZ „Človek v ohrození“. Zistil som, že cieľom občianskeho združenia navonok je pomoc ľuďom, ktorí trpia dôsledkami konfliktov, katastrof a autoritárskych režimov doma i vo svete. Zakladateľ a predseda je Andrej Bán a v správnej rade sú: Andrej Bán, Eva Beerová, Boris Koreň a Zora Bútorová – manželka Martina Bútoru. Poslední dvaja menovaní spolu s G. Mesežníkom sú zároveň spoluzakladateľmi Inštitútu pre verejné otázky (IVO). V zahraničí sa toto občianske združenie venuje hlavne podpore slobody a demokracie na Kube. Spolu s českým združením rovnakého mena vyvíja prodemokratické aktivity aj v Srbsku a Čečensku. Občianske združenie „Človek v ohrození“ má k dispozícii značné finančné prostriedky, ich zdroj však nie je celkom jasný. Píše protesty Alexandrovi Lukašenkovi do Bieloruska na ochranu "prenasledovaných obrancov demokracie", ale zabíjanie civilných obyvateľov v Iraku alebo v Palestíne zostáva nepovšimnuté.

Už som nespočetnekrát vyhlásil, že dnešná oficiálna moslimská rétorika je zaostalá, fundamentalistická a nutne potrebuje obnovu a obrodu. Proces obrodenia už roky prebieha, ale je ťažký, pomalý a komplikovaný. Moslimské davy sú ovládané teológmi, nasadenými a platenými moslimskými, proamerickými vládami, hlavne Saudskou Arábiou a ich hlavnou úlohou je chrániť zdanlivú legitimitu svojich vlád. Pre túto úlohu im bol daný veľký mediálny priestor. Vystupujú v televízii a hovoria k modliacim sa v mešitách. Tvoria efektívny nástroj na sformovanie názoru moslimského davu a na potrestanie opozície. Stačí, aby niekoho označili za kacíra a už je vylúčený zo spoločnosti. Sú postrachom slobodných mysliteľov, intelektuálov a kritikov. Sú právom označovaní ako „teológovia moci“ a nikdy sa neangažujú do politického a sociálneho procesu v prospech záujmu svojho ľudu. Každý teológ, ktorý prejaví náznak neposlušnosti, je ihneď vylúčený a stane sa nezamestnaným.

Keď Izrael v okupovanej Palestíne vraždí Palestínčanov, civilistov, ženy, deti a starcov, teológovia nikdy nevyužili svoju moc a nevyburcovali moslimov na protest proti izraelskej okupácií. Rada moslimov v Európe a iné moslimské organizácie nepohli prstom na protest proti okupantom v Iraku a v Palestíne a nežiadali bojkot amerických a ani izraelských produktov. Izraelský tovar sa voľne pohybuje v tých štátoch hlavne v štátoch Arabského zálivu. No nepočuli sme, že by niekto z tých moslimských teológov a organizácií žiadal bojkot izraelského alebo amerického tovaru, ktorý vychádza z produkcie okupantov arabského a moslimského ľudu v Palestíne a v Iraku.

Izrael a sionisti sa radujú z konfliktu medzi moslimami a kresťanmi. Kde sa dvaja bijú, tretí sa raduje. Takto hovorí stará múdrosť. Médiá, ovládané moslimskými fundamentalistami či západné médiá ovládané sionistami, zaostrujú svoje kamery na niekoľko stoviek protestujúcich demonštrantov a tichú miliardovú väčšinu ignorujú. Tichá miliardová moslimská väčšina má iné starosti a nezaujíma ju, ak nejaká moslimka v Európe alebo niekde inde nosí šatku na hlave alebo nie. Nezaujímajú ju ani kresby, ktoré vyšli v nejakých európskych novinách. Ona má celkom iné starosti. Ona bojuje o každodenný chlieb, proti nezamestnanosti, proti korupcii, negramotnosti a diktatúre. Je frustrovaná a nešťastná, keď vidí ako cudzí okupanti, pred zrakom ľahostajného sveta, vraždia bratov Iračanov a Palestínčanov a devastujú ich krajiny. Na druhej strane, kresťanská väčšina chce žiť v mieri, demokracii a blahobyte a nepraje si, aby ich deti boli posielané do Iraku ani nikde inde, aby umierali za mocenské záujmy určitých kruhov.        

Moslimovia tvoria asi dvadsať percent svetovej populácie a sú rozšírení po celom svete. Kresťanský západ tvorí okolo trinásť percent svetovej populácie a kresťanov na svete vôbec je okolo 33%. Nedá sa ani tých ani oných z povrchu zeme vymazať, iba ak chceme zničiť celý svet vlastnými rukami. Oba tábory sa musia naučiť žiť spoločne v mieri na tejto zemeguli, iné východisko nie je.

Niekto zámerne chce oba tábory proti sebe poštvať a otočiť pozornosť moslimov a kresťanov niekam inam a nie tam, kde má byť. Vytvoril okolo seba z našej sprostosti a ľahostajnosti pevnosť a stal sa nedotknuteľným. Mnoho z nás na oboch stranách mu vedome čí nevedome v tomto úmysle pomáhame.   

Nemusíme ani klásť otázku, čí by sa niekto na západe a v „demokratickom svete“ odvážil nakresliť židovského rabína napríklad s hákovým krížom? Či by sa niekto z nás na Západe odvážil napísať niečo, čo by spochybňovalo holokaust? Zrejme židia a sionisti sú v západnej terminológií „nedotknuteľní“? Nie je to jasný dvojitý meter?  

Už od roku 2002 prebieha proti mne na podnet židovských organizácii policajné vyšetrovanie. Bol som obvinený z antisemitizmu a popierania holokaustu za svoje knihy, ktoré odhaľujú pravdu o rasistickom štáte Izraeli a o rasistickej ideológii sionizmu. Zaujímavé je, že keď píšem kritiku fundamentalistického islamu som v očiach demokratov prijateľný demokrat. Ale keď kritizujem Izrael a ideológie sionizmu, zrazu som rasista a antisemita. Čoho sa tak obávajú, keď si dali toľkú námahu, aby stále a vytrvalo chodili na políciu sa na mňa sťažovať a žalovať. Čoho sa tak boja a čo tým sledujú?

Boja sa pravdy, boja sa odhalenia pravdy o tom, akí v skutočnosti sú a aký je v skutočnosti štát Izrael. Pod zámienkou boje proti antisemitizmu a popierania holokaustu potlačujú slobodné slovo, aby pravda nevyšla najavo.

Predseda Európskeho židovského kongresu Cobi Benatoff nedávno varoval pred návratom antisemitizmu do Európy. Na seminári o tejto téme vyzvali v Bruseli EÚ, aby proti "rakovinovému bujneniu antisemitizmu" vytvárala opatrenia.

"Strašidlo je opäť tu. Máme dojem, že história sa opakuje. História Európy je trvanie predsudkov a perzekúcie židov, obetných baránkov v každej ťažkosti a za každého hospodárskeho zvratu," vyhlásil.
Európsky židovský kongres si myslí, že jav, ktorý táto organizácia sama nazýva "rastúcou nenávisťou voči židom v Európe", je výsledkom nevyváženého postoja voči kríze na Blízkom východe. „Požadujeme, aby prejavy antisemitizmu boli starostlivo monitorované, aby proti nim dôraznejšie zasahovala justícia a aby žiaci v školách boli lepšie vedení k jeho odmietaniu.“ Takú úlohu židovský seminár vyžaduje od Európanov.

Izraelská loby v USA zahájila kampaň na pretlačenie zákona, ktorý by na vysokých školách prešetroval a monitoroval kritiku Izraela. Senátny podvýbor (House subcommitee) schválil Higher Education Act. Sponzorom tejto legislatívy je konzervatívny republikán Peter Hoekstra. Organizácie, ktoré stoja a tlačia tento zákon sú ADL, americký židovský  kongres, americká židovská komisia a tiež organizácie zvané „Empower America“, čo je neokonzervatívna skupina, ktorú založil známy vplyvný žid William Kristol.

Izrael a židia sa stali najnedotknuteľnejšími z nedotknuteľných a ktokoľvek, kto sa o nich zmieni čo i len jediným negatívnym slovom, je hneď označený za antisemitu. Otvorene môžete kritizovať všetko a všetkých, ale nie Izrael, židovstvo a židov, ani sionizmus a sionistov, napriek tomu že sionizmus bol raz OSN označený ako rasistická ideológia, inak budete označovaný za antisemitu. Je takmer nemožné, v dnešnom holokaustom presiaknutom svete čo i len povedať slovo žid bez pozdvihnutia emócií. Masmédiá západného sveta to umožnili neustálym a neúnavným pretriasaním holokaustu a antisemitizmu. Ak niekto kritizuje židov alebo časť židovských dejín, netolerantný aspekt ich náboženstva, alebo izraelské sionistické pozície, nevyhnutne mu prischne nálepka antisemitu, čo je termín veľmi poškodzujúci a predpojatý.

Bývalý minister školstva Sulamit Aloni prehlásil v interview pre izraelské noviny Yediot Ahronot, že Izrael je rasistický štát, ktorý spáchal vojnové zločiny. Ďalej prehlásil, že Izrael ide po stopách Mussoliniho a že niektorí izraelskí vojaci sa chovajú ako zvieratá. Aloni vyjadril svojej rozhorčenie nad tým, že Izrael stále hrá úlohu obete. Američania tento image akceptujú a tvrdia, že Izrael má právo sa brániť. (By Roee Nahmias, 07.29.05 Yediot Ahronot)
To sú slova bývalého izraelského ministra, nie je Arab ani Slovák, je to prominentný izraelský žid.

Ďalší izraelský prominentný žid, bývalý minister poľnohospodárstva, Aharon Cizling vyhlásil: „Židia sa chovali ako nacisti, a moja celá existencia je otrasená..“
Yaakov Schimschon Shapira, izraelský exminister spravodlivosti, sa svojho času rozčuľoval nad izraelskými rasistickými zákonmi: „...ani v samotnom nacistickom Nemecku neexistovali takéto zákony!“  
Známy izraelský textár Dan Almagor prirovnal izraelský teror voči Palestínčanom k nacistickému teroru a prehlásil: „Mali by sme sa pripraviť na to, keď nás strčia do sklenenej búdy za vojnové zločiny a budú nás súdiť za to, čo sme Palestínčanom urobili.“

Takých citátov z úst prominentných židov, ktoré odhaľujú rasistický tvar Izraela, je mnoho. Rasistických citátov z Talmudu, zdroja ich ideológie ktoré napádajú k likvidácii nežidov, je tiež mnoho. Do talmudu, v oficiálne uznanom anglickom preklade, sa dá voľne nahliadnuť na internete.

Potom ako je možné, že „demokratický svet“ stále háji tento rasistický štát a túto rasistickú ideológiu? Korešpondent izraelského denníku Harretz Gideon Levy v jednom článku doslova kričí a pýta sa: „ Ako to môžeme my, Američania, ignorovať? ako to môžeme znášať? Ako môžeme znášať ďalšie platenie izraelských zverstiev? Ako môžeme vôbec umožniť páchanie týchto neľudskostí v našom mene, bez kriku o horore, bez zvrhnutia  našej vlády, ktorá sedí a nechá prúdiť peniaze a zbrane k udržanie tohto hororu, namiesto toho, aby prerušila akékoľvek vzťahy s nacistickou vládou Izraela?“  Môžeme my všetci ignorovať odvahu Gideona Levyho prehovoriť pravdu?

Predstavitelia „demokratického sveta„ šli pod vedením krstného otca Busha oslavovať 60. výročie vzniku toho rasistického a nacistického štátu a nemali ani štipku svedomia, aby čo len jedným okom pozreli na susedný trpiaci palestínsky ľud. Ani jedným slovom nespomenuli tragédie ľudu, ktorý oplakáva 60. výročie svojej tragédie. Naopak všetci sa navzájom pretekali, kto vypovie pochvalnejšiu frázu, aby si uchoval priazeň tohto „demokratickému štátu“. Bush dokonca prehlásil, že celá Amerika je Izrael... Kde sa podelo kresťanské svedomie? Kde sa podeli ľudské práva a demokratické hodnoty? Potom sa čudujeme, keď sa frustrovaný a ponížený arabský svet skepticky divá na západné hodnoty a reaguje tak, ako reaguje.          




Dr. NIDAL SALEH   

Diskusia:

 

© 2003 - 2009 www. prop. sk | Materiály z tejto stránky je možné kopírovať len s uvedením odkazu na túto stránku | When reproducing our materials in whole or in part, reference to prop.sk must be made.| 

 

Sitemap