PROTIPRUDU.INFO :: INTERNETOVÝ SPRAVODAJ
 
 

Najstrašnejšie je vedieť, že nemôžeš pomôcť hynúcim

rubrika: rusko 2008

 

 

Na začiatku agresie Gruzínska bol som v práci. Posledné dva dni sme dostávali veľmi znepokojúcu informáciu o tom, že Gruzínsko sťahuje svoje obrnené sily a delostrelectvo k hraniciam Južného Osetska, k hraniciam Cchinvali, sústreďuje svoje ozbrojené sily. Cchinvali už bolo predtým ostreľované z mínometov, ktoré sú v zóne konfliktu  zakázané. Ľudia zahynuli už 1. a 2. augusta.
(Pozri tiež Anna Kokojevova: „Sedela som a čakala, kedy nás zabijú“, http://www.pravda.ru/society/13-08-2008/279248-kokoeva-0)

V Cchinvali pracovala OBSE – zaoberala sa tým misia OBSE v Gruzínsku, jej cchinvalský úrad. Robili sa spoločné pozorovania tromi prápormi Zmiešaných síl pre zachovanie mieru (ZSZM), aj za účasti dôstojníkov pre vojenské pozorovanie misie OBSE v Gruzínsku.

U nás boli ZSZM pozostávajúce z ruského, gruzínskeho a osetského práporov. Každý prápor mal svojich pozorovateľov. Traja vojenskí pozorovatelia a dôstojník pre vojenské pozorovanie misie OBSE robili pravidelné pozorovania v zóne konfliktu na ruských aj gruzínskych stanoviskách. Ak zistili porušenia, písali o nich. Potom misia OBSE v Gruzínsku zostavovala hlásenia o situácii v oblasti konfliktu a posielala ich do Viedne.

V týchto hláseniach, ktoré odosielala misia OBSE v Gruzínsku, sa neuvádzalo 99% z tých porušení, ktoré sa uvádzali v hláseniach tejto zmiešanej pozorovateľskej skupiny, hoci pod hláseniami boli podpisy vojenských pozorovateľov aj dôstojníkov OBSE.

Ale v tých výkazoch, ktoré komisia OBSE osobitne posielala do Viedne, chýbalo 99% porušení gruzínskej strany. Na drobné porušenia sa upozorňovalo, ale hrubé porušenia sa zamlčovali. V dôsledku toho Gruzínsku nikto nikdy nerobil žiadne upozornenia, nikto nezviditeľňoval jej porušenia.

Šesť ľudí zabili, 12 ranili – 1. a 2. augusta. Znovu žiadne reakcie. Ak si prečítate výkazy OBSE: obe strany sú na vine, to bola prestrelka, nie je jasné, kto začal!

No hľa pol dvanástej, v noci na ôsmeho augusta som sedel v práci, keď sa začalo silné ostreľovanie. Rýchlo som zbehol dolu na prízemie, tam už boli ľudia, ktorí sa tiež zdržali v práci. Všetci boli v rozpakoch, nevedeli, kam sa podieť. Naokolo všetko vybuchuje, rúca sa. Nakoniec sme sa skryli pred výťahom v budove vedenia.

(Pozri tiež Inga Džiojevová: Pre Gruzínskych vojakov bolo všetko jedno kto je pred nimi – či ženy, deti…, http://www.pravda.ru/society/14-08-2008/279353-ochevidez-0)
Podľa zvukov sme usudzovali, že sa jedná o nejakú neuveriteľne mohutnú zbraň a je prakticky nemožné, aby sa od neho zachránili obyvatelia tých domov, ktoré nemajú takú pevnosť ako nepríklad naša pomerne nová budova, vystavaná v 80-tich rokoch. Navyše mnohé domy nemajú pivnice. Presnejšie pivnice majú, ale pozrite sa sami: strecha zo štiepanej bridlice, povala drevená, strop drevený, podlaha drevená, prehradenia medzi podlažiami drevené, a strieška pivnice je tiež drevená. Aká je to ochrana od granátov?

Vcelku bolo jasné, že už je neuveriteľne veľa zabitých a my tam sedíme a nijako nemôžeme pomôcť. To nám spôsobovalo neuveriteľné utrpenie a úžas. Hlavné bolo, že sme si všetci pamätali, že to bolo 8. Júla, keď jednoduchý prelet ruských lietadiel zbránil za podobných podmienok gruzínskemu vpádu. Všetci očakávali, že tentoraz  bude rovnaká nekrvavá blesková reakcia, ktorá znovu prekazí všetky tieto plány.

Avšak bolo treba čakať asi 16 hodín, samozrejme, môžem sa mýliť, v takých podmienkach čas sa pociťuje ináč. Ruské lietadlá prišli, samozrejme, skôr. Avšak výsledok sa začal prejavovať len po 16. hodinách: začala slabnúť palba, jej intenzita. Avšak za ten čas zahynuli stovky ľudí, dnes hovoria, že 2 tisícky, ale to len v Cchinvali. A spolu s dedinami to môže činiť do piatich. Mnoho domov zhorelo dotla. O ľuďoch, ktorí v nich bývali, nie je nič známe. Niet ich ani v Severnom Osetsku, ani v Južnom, teda tiež tam zhoreli.

Ostávali sme pred výžahom na prvom poschodí. A odtiaľ som volal všetkým masovým komunikačným prostriedkom, predbežne telefónom o tom, aká je situácia. Po nejakom čase akumulátor telefónu sa vybil.
Potom sa ozval silný výbuch, posypali sa úlomky našej budovy, zatriasla sa. Najsilnejšia rázová vlna. Hodili sme sa na zem a čakali sme, že stena nevydrží a zvalí sa na nás, no vydržala. Prebehli sme na druhé miesto, do pivničnej miestnosti, kde bola elektrina. Nabil som svoj telefón a pokračoval volať, no nedostal som žiadnu reakciu, nijaké lietadlá, len nejaké nejasné ústne sľuby. 

Ráno, keď sa rozvidnilo, prešiel som krátkymi prebehmi do areálu spojeného štábu ZSZM. Po ceste som videl horiace budovy. Budovu parlamentu, „Detského sveta“, obytné domy, univerzitu, školy, Dom kultúry Sociálnych Odborov, redakciu, typografiu, obchodný dom – všetko bolo rozbité a horelo. Všade sa váľali úlomky skla, kamene, odtrhnuté vodiče elektrického vedenia, zvalené, s koreňmi vyvrátené stromy.

V štábe ZSZM som uvidel, ako bol silno ostreľovaný – veľké prieboje v stenách, streche, okná rozbité, stromy polámané. Uvidel som Mareta Kulachmetova, veliteľa ZSZM, bol na svojom stanovisku. Oznamovali vysielačkou, že spodné mestečko mierových síl, rozmiestnený na južnom okraji Cchinvali, bol napadnutý s použitím húfnic, tankov. Obe poschodia dvojposchodovej budovy horeli, zahynulo 12 mierotvorcov ruského práporu.

Keď sme prišli ráno do štábu ZSZM, dozvedeli sme sa, že gruzínske tanky vošli do mesta. Raz z jedného mikroobvodu mesta, raz z druhého prichádzali rádiom oznámenia: „Oni sú už tu“. A oni sa približovali k nám. V štábe ZSZM sme očakávali útok. Berúc do úvahy, čo sa dialo v spodnom mestečku, mierotvorcovia očakávali útok na samotný štáb.

Keď bolo počuť dávky z automatu, prišli sme k záveru, že už sa začína aj pechotný útok. Mierotvorcovia si ľahli s automatmi do pohotovosti, pripravení odrážať útok. Dvere zložky boli otvorené, nemalo zmysel ich zatvárať pri takom pomere síl. Avšak vtom priletelo ruské letectvo a udrelo krátko ale dostatočne k tomu, aby ich gruzínska strana poslúchla.

Gruzínci na štáb ZSZM nezačali útočiť. Zrejme sa rozhodli – vraj, kam sa podejú, a poviezli sa ďalej, aby sa presvedčili, že celé mesto je obsadené a môžu začať s čistkami. V tom čase ruské lietadlá udreli na pozície okolo mesta a gruzínski tankisti dostali príkaz ustupovať, čo aj urobili. Ušli z Cchinvali, preskupili sa a ráno nasledujúci deň (to bolo deviateho augusta) znovu vošli do mesta, ale podarilo sa im obsadiť len osminu Cchinvali – južný okraj. A tam začali zachádzať do pivníc a vraždili civilných obyvateľov výstrelmi do hlavy a granátmi. Zabili dokonca aj prestarnutých obyvateľov, ktorých sa nedotkli počas prvého útoku. Vtedy bolo ostreľovanie a niektorí zahynuli. Ale k ním nezachádzali, avšak tento raz prišli a všetkých vyhubili. 
Keď sme ich nazývali fašistami, všetci hovorili, že preháňame. Hovorili nám: musíte si dobre rozmyslieť, než použijete také slová, ako fašizmus, genocída. Ako by sme my boli hysterickí ľudia, a všetci naokolo veľkí, múdri, solídni.

V tomto štábe som bol nie len ja, ale aj iní novinári, 27-28 ľudí, civili. Veci došli do posledného bodu: ničili sa dokumenty, aby sa nedostali nepriateľovi, počítače, všetko, čo bolo nositeľom informácie. Situácia bola krajnou. Zopár dní sme pozerali priamy prenos zo zasadania Bezpečnostnej rady OSN. Tam západní zástupcovia prejavovali čudesá cynizmu a pokrytectva. To dokonca nebolo akési virtuózne klamanie, ktoré je v diplomacii prípustné. Pretože dnes sa diplomacia zakladá na anglosaskom modeli, ktorá vyznáva cynizmus a pokrytectvo ako najväčšie hrdinstvo politiky a diplomacie.

Avšak klamstvo a cynizmus západných diplomatov boli takými lacnými a jarmočnými, takými bez argumentov, že bolo nemožné nepreniknúť sa k ním najhlbším opovrhnutím. Zvlášť keď hovorili o neprimeranosti použitia sily. Tvrdili, akoby v Gruzínsku zahynuli civilní obyvatelia. Avšak som nepočul, žeby v Gruzínsku niekto bombardoval civilné objekty. V južnom Osetsku vojenských objektov niet podľa definície.

Všetky naše objekty sú premiestnené za pásmo konfliktu, a oni bombardovali civilné objekty. Snáď Dom kultúry Sociálnych odborov je vojenským objektom? Alebo univerzita? Alebo Vedecko-výskumný ústav? A nemocnica je takým strašným vojenským objektom, že ju treba rozbombardovať? Naši starci a starenky boli takými strašnými teroristami, že ich bezpodmienečne treba zabiť? Škôlky, aj materské, školy. Nič nezostalo, všetko je zničené a spálené.

A celý svet sedí a mlčí, akoby tak aj malo byť… Západné krajiny zaujímajú takú pozíciu, akoby na svete nebolo nijakých problémov, okrem ničenia Južného Osetska a potom celý svet začne žiť šťastne. Toto je divošská zúrivá stredoveká politika, ktorá je nedôstojná XXI. storočia.

 


© 1999-2005 „Pravda.Ru“
14.08.2008 zdroj: Pravda.Ru, URL: http://www.pravda.ru/society/279405-pliev-0
Inal Plijev, vedúci informačného oddelenia juhoosetskej časti zmiešanej kontrolnej komisie pre urovnanie gruzínsko–osetského konfliktu
Preložil Miloslav Dubec

Diskusia:

 

© 2003 - 2009 www. prop. sk | Materiály z tejto stránky je možné kopírovať len s uvedením odkazu na túto stránku | When reproducing our materials in whole or in part, reference to prop.sk must be made.| 

 

Sitemap