PROTIPRUDU.INFO :: INTERNETOVÝ SPRAVODAJ
 
 

Morbídny pamätník sluhovstva

rubrika: slovensko 2008

 

 

            Predtým, kým si niečo povieme o najnovších plánoch, inštalovať gigantického českého leva pred SND, spomeniem jeden vtip, ktorý sa rozprával ešte za komunistov, pri okrúhlom výročí vzniku Československa. „Viete, ako sa toto výročie bude oslavovať? Prakticky a dôstojne. V Prahe otvoria tri nové stanice metra a v Bratislave postavia českého leva.“ Zaujímavé – za totality vedel celý národ, ako to tu chodí a teraz, po nástupe „demokracie“, sme na všetko zabudli? Veď aj vtedy boli médiá v rukách československých boľševikov, rovnako ako teraz. Nuž – národ ani nezabudol, ako vyzeralo „braťské“ spolužitie, ani si nenechal kompletne vymyť mozog. To iba pri moci sú stále tí istí, či ich klony. Takisto bratislavskí poslanci, medzi ktorými tvrdí muziku československé KDH, rozhoduje rovnako kultúrne, ako ich boľševickí predchodcovia.

Samozrejme, že bez nejakej spoločenskej diskusie. V ich podaní sa „občianska“ demokracia nijako nelíši od „ľudovej“ demokracie. Obidve sú len „takzvané“. Veď čo už si len môžme myslieť o ľuďoch, ktorí sa pred celým Slovenskom preslávili kauzou falšovania schváleného územného plánu, či ktorých už aj ich spriatelené noviny zosmiešňujú titulkami „Mestskí poslanci poriadne nevedeli za čo hlasujú. Na konci neboli uznášaniaschopní“ (SME 24.10.2008). U takýchto ľudí len ťažko čakať kultúrnosť, a hlavne sebaúctu. Takéto slovo dokázateľne nepoznajú.

            O ich vkuse dostatočne svedčia bronzové či postriebrené „vtipné“ plastiky, chaoticky porozmiestňované v centre Starého mesta, ktoré boli na západe módou provinčných mestečiek ešte niekedy v 60. rokoch. Ale zdá sa, že tento výbehový model sa im predsa už len začína máliť. A možno sa už aj trošku zobudili – veď sme v hlavnom meste! Ešte síce nechápu celkom, že akého štátu, no v jednej veci sa im odrazu začína rozjasňovať: treba zväčšiť mierku! S čím, prirodzene, súvisia aj väčšie peniaze. A tak odrazu začínajú premýšľať v parametroch gigantického Stalina, niečo ako bol za starých zlatých čias na Letnej v Prahe.

Títo ľudia majú stále rovnaké maniere, aj názory. Aj mierky. Veď iné nikdy ani nemali. A keďže Schöne Náci sa už nedá nejako veľmi nafúknuť do rozmerov nadzemského supermana, ako zámienka sa im veľmi zišla stará Štefánikova socha. Tomu sa vraví dve muchy jednou ranou – budú mať svoj neforemný kolos a ešte k tomu kádehácky zvučne napľujú Slovensku do tváre. O kvalitách sochy sa nebudem rozpisovať, najlepšie to spravil Ľudovít Petraško v článku „Hromada bronzu, travertínu a betónu“ (Kultúra 4/2008). Vari len spomeniem, že už v časoch inštalácie túto sochu poprední umenovedci považovali za umelecky nulitnú a plagiát. Jednorozmerná politická propaganda – v tomto prípade propaganda českého nacionalizmu – už dopredu deformuje každú snahu o umelecké dielo.

Samozrejme, že o Štefánika tu nikdy nešlo – ani v roku 1938, keď sa pamätník inštaloval, ani teraz. Naopak, jeho znázornenie v málo dôstojnej kombinéze už vtedy malo signalizovať jednoznačnú prioritu českého leva. Nejaký „dráteník“ v generálskej uniforme pre civila Beneša a spol. neprichádzal do úvahy. Ani po smrti. Najlepšie na tom však je, že na túto apoteózu českého nacionalizmu okrem pár večne včerajších bratislavských poslancov prispeje niekoľkými miliónmi aj vláda Slovenskej republiky! U nej si veru netreba všímať slová – je ľahké pod holým nebom povedať pár slov o starých Slovákoch, ktoré odveje vietor – ale to, čo nechá fakticky odliať do bronzu a vytesať do kameňa. Nuž ale toto im naša pokroková tlač samozrejme vytýkať nebude.

            No nielen český nacionalistický fundamentalizmus a značkovanie územia je v hre. Táto kauza má aj jeden hlboký morálny rozmer. Každý eticky založený človek si tu musí položiť jednu vážnu otázku: dorastá zlo vždy až do neba? Ozaj nie je v ľudských silách zabrániť stále expanzívnejšiemu bujneniu zla a amorality? Pretože všetci vieme, že Štefánika zavraždili práve kvôli neohrozenej nadvláde českého leva nad Slovenskom, ktoré sa malo postupne rozplynúť a zaniknúť. (Podrobne sa o tom môžte dočítať v knihách K.E. Kautský – Kauza Štefánik, M. Novota – Údery pod pás, alebo aj v knihe dvoch českých emigrantov Zbyňka Ludvíka a Váslava Bureša – Černá kniha minulosti). A práve charizmatickú postavu M. R. Štefánika postaviť pod symbol, v ktorého mene ho zavraždili, to je cynizmus, fanatizmus a špinavosť non plus ultra. Ešte aj dátum plánovanej inštalácie súsošia – na výročie Štefánikovho zavraždenia – to už nie je ani čierny humor, tu sa už treba pýtať, či boli vôbec pri zmysloch, keď o tom rozhodovali. Toto je ten klasický prípad nadpráce pre vládcov temnôt, aby morálka a slušnosť stále pôsobili ako zbytočnosť pre zaostalých.

            Nakoniec, ak sa toto morbídne barbarstvo predsa len uskutoční, znamená to iba jedno: už dnes môžme začať vyberať firmu, ktorá to príde o pár rokov zbúrať. A možno s rovnakým heslom, s akým sa búral Mariánsky stĺp v roku 1918 v Prahe: „Zlý pomník zlého štátu od zlého sochára zle postavený“. Pretože napriek všetkému si nemyslím, že stromy zla budú rásť do neba večne. Štefánikovu sochu potom postavíme pred letisko, kam v tejto podobe prirodzene patrí, no a leva by sme mali darovať Čechom. Je to ich symbol. Zato by nám mohli prísť pomôcť rozbehnúť stavbu metra, s ktorou nás naši mestskí poslanci tiež už pár rokov vodili za nos. Náklady na demontáž by sa im prirodzene mali dať k náhrade.

            A tých pár desiatok večne včerajších, ktorí sa pri ňom schádzali, si určite nájde ďalší vhodný objekt, pri ktorom sa budú môcť aj naďalej rozcítene rozpomínať na staré zlaté časy sluhovstva.


Ján Litecký Šveda, 28. 29. X. 2008

 

Diskusia:

 

© 2003 - 2009 www. prop. sk | Materiály z tejto stránky je možné kopírovať len s uvedením odkazu na túto stránku | When reproducing our materials in whole or in part, reference to prop.sk must be made.| 

 

Sitemap