"Vitaj doma ! Vitaj nielen na tomto námestí ale aj v našich srdciach a mysliach".
Takto sa prihovoril podpredseda Slovenskej vlády Pál Csáky k tej hŕstke maďarských šovinistov, ktorí sa zúčastnili minulý víkend na odhalení sochy maďarskému šovinistovi a košickému rodákovi Šándorovi Máraimu.

A tak dnes v Košiciach stojí socha človeka, ktorý vzýval Veľké Maďarsko, nadšene privítal Viedenskú arbitráž a obsadenie juhu Slovenska Maďarmi a keby dnes žil, určite by sa pridal k iredentistickým snahám maďarských šovinistov na Slovensku. Zomrel však v roku 1989, celkom prozaicky, vpálil si guľku do hlavy v americkom San Diegu, kde v emigrácii žil. Tí, čo poznali jeho život a jeho myslenie počas tohto amerického pobytu sa ani nečudovali. Samovražda bola len logickým vyústením života tohto človeka, ktorého dnes Maďari vydávajú div nie za najväčšieho mysliteľa 20. storočia, pričom išlo len o neoliberála, ktorý sa nemohol vmestiť do kože, dokonca ani v liberálnom prostredí amerického Západu.

Samozrejme v Košiciach má okrem novej sochy aj pamätnú izbu. Socha prelúdia maďarského šovinizmu v Košiciach sedí v kresle a zadumano hľadí pred seba, ako keby čakal, kedy sa objaví Horthy na bielom koni, ten Horthy, ktorého obdivoval. A jeho dnešní obdivovatelia do nebies farizejsky tvrdia, že nemal rád fašizmus rovnako ako boľševizmus. Na odhalení sochy vypískala hŕstka maďarských šovinistov predsedníčku maďarského parlamentu Katalin Sziliovú a obvinili ju, že jej socialistická strana viedla v Maďarskú kampaň proti dvojitému občianstvu. Musel ich uspokojovať podpredseda Slovenskej vlády Pál Csáky, ktorý povedal, že "my tu chceme žiť a socha Sándora Máraia je toho dôkazom". Treba sa zamyslieť nad týmto vyjadrením, lebo občanov maďarskej národnosti zo Slovenska nikto nevyháňa. Na druhej strane si tu budujú pamätníky maďarským šovinistom ako je Kossuth či Márai, vrátane iných aktivít , čo je dosť jasným dôkazom, že "autonómia je na ceste " a potom aj neskoršie pripojenie juhu Slovenska k "Veľkému Maďarsku."

Na odhalení sochy v Košiciach sa zúčastnil aj primátor Košíc Zdenko Trebula. Naivita tohto primátora je dostatočne známa, ale politické špekulácie má v krvi. Boľševik, ktorý zakladal v Košiciach SOP-ku, potom prešiel do SDA a teraz je akože v Smere, chce kandidovať na predsedu Košického samosprávneho kraja vo voľbách na budúci rok. Jeho špekulácia spočíva v tom, že chce získať hlasy SMK v Košiciach. Také je slovenské farizejstvo, také je slovenské judášstvo v tej dnešnej podobe. Za stoličku sme sa ochotní strčiť Maďarom s prepáčením aj do zadku. Toto je slovenská politická scéna. Zostáva len dúfať, že Trebulu Smer za podobné "vývrtky" vo voľbách nepodporí, hoci posledné "tančeky" tejto strany sa začínajú podobať na všetko možné, len nie na národnú orientáciu.

To, že sa na odhalení sochy Šándora Máraia zúčastnil exprezident Rudolf Schuster, tiež nemožno hodnotiť inak. Len treba dodať, že jeho otec bojoval v radoch "zbesilého" boľševika Bélu Khúna, ktorému tak isto išlo o Veľké Maďarsko, takže kontinuita myslenia zostáva v rodine.

Asi mal pravdu M. R. Štefánik, keď svojho času povedal: "Vystatovať sa výšivkami a folklórom, to nie je nič, to majú všetky primitívne kmene. Asi sme naozaj degenerovaní".
Zostáva už len dodať, že Košiciam v degenerácii Slovákov patrí dlhodobo prvé miesto. A zrejme budú ďakovať aj vtedy, keď ich budú vešať na Hlavnej ulici, ako to kedysi robili Horthyovci.

______________________________________________

Svätoboj Clementis