PROTIPRUDU.INFO :: INTERNETOVÝ SPRAVODAJ
 
 

Izrael: Víťazi sa chovajú všade rovnako

Rubrika: blízky východ 2008

 

 

 

 „ Aj Židia sa chovali ako nacisti, a moja celá existencia je otrasená ... Musíme zrejme tieto činy pred verejnosťou zatajovať, a ja som s tým uzrozumený, že my ani len nezverejníme, že sme ich vyšetrovali. Ale oni musia byť vyšetrené.“
Aharon Cizling

 

Bol to izraelský minister poľnohospodárstva Aharon Cizling, ktorý v jednom turbulentnom zasadnutí vmietol, 17.novembra 1948, tieto slová do tváre svojim kolegom z kabinetu. Aj predsedovi vlády Davidovi Ben-Gurionovi sa dostali do uší informácie o „jatkách“ a znásilňovaniach izraelskými vojakmi pri násilnom vysídľovaní arabských dedín.

Ale nachádzali sme sa vo vojne. Arabskí obyvatelia Palestíny mali zo dňa na deň opustiť svoju vlasť, tak to chcelo OSN svojim rozhodnutím z  29. novembra 1947. Z britského mandátneho územia mal vzniknúť jeden židovský a jeden arabský štát; 14. mája vyhlásil Ben-Gurion štát Izrael. Zabratie územia sa uskutočnilo za dramatických okolností, na ktoré sa na dlhé desiatky rokov rozprestrel plášť mlčania. Mladá generácia historikov robí teraz čistý stôl a radikálne prepisuje mýtu o heroickom zakladaní štátu: ako históriu lúpeží, vyháňania   a vyvlastňovania Arabov.

Muži sa stali vo vojne tvrdými

Publicista a historik Tom Segev vyviedol z miery svojich rodákov už knihou „Siedmy milión. Holocaust a izraelská politika spomínania“ z roku 1995. Teraz cituje z protokolov kabinetu, ktoré dokladujú, že vo vojne jednoducho platia iné pravidlá, že vyhnanie ľudí z ich dedičnej vlasti nebola len špecialita Nemcov, Čechov, alebo Poliakov. Stali sa tiež v r.1947/48. A tento raz to boli Izraelci.

Ben-Gurion, Levi Eschkol, Josh Felman (neskôr Palmon), Menachem Begin, Mosche Dayan – boli to tvrdí muži. A vedeli úmyselne pozmeniť pre svoje ciele organizáciu  „Emergency Defense Regulations“ zanechanú britskou vojenskou správou. To čo bolo v tridsiatych rokoch zamerané proti arabským povstalcom a v štyridsiatych rokoch proti židovským imigrantom, použil teraz nový židovský štát: armáda mala skoro neobmedzené plné moci nepohodlných občanov vykázať, odsunúť, vyvlastniť, alebo uväzniť. Yaakov Schimschon Shapira, neskorší minister spravodlivosti, sa svojho času rozčuľoval: „...ani v samotnom nacistickom Nemecku neexistovali takéto zákony! ... Defense Regulations [britskej] vlády v Palestíne znamená zničenie právneho štátu v tejto krajine!“

Potom však prevzal Izrael tieto diskriminujúce ustanovenia. Odvtedy už neexistovala žiadna zábrana. Pre  „Displaced Persons“ v celej Európe, ktorých počet išiel do státisícov, bol nový židovský štát pochopiteľne konečne tá domovina, ktorú si vysnívali. Prisťahovaleckým vlnám, ktoré sa teraz valili, muselo arabské obyvateľstvo vyhnúť. Boli to, ako píše Segev, „obyvatelia dedín, ktorí boli porážkou ešte stále ako omámení – ľudia bojazliví, bez vedenia, ktorí nepredstavovali pre bezpečnosť štátu žiadne nebezpečie.“

Ku všetkému utrpeniu, ktoré bolo spôsobené arabským obyvateľom, pridala sa aj núdza židovských prisťahovalcov. Infraštruktúra novovytvoreného štátu nebola v žiadnom prípade zariadená na masy novoprišelcov. Mnohí z nich prežili európske koncentračné tábory, teraz sa ocitli v provizórnych táboroch znovu – obklopení ostnatým drôtom a strážami. Za nepredstaviteľných sanitárnych podmienok vegetovali rodiny s mnohými deťmi, starými a chorými. Tak sa zo sna Theodora Herzela stala realita len z polovice. Experiment, ktorého východisko je ešte stále neisté.


Autor : Tom Segev
Israel: Sieger benehmen sich überall so
http://diepresse.com/home/politik/innenpolitik/weltbisgestern
/382856/index.do?_vl_backlink=/home/politik/index.do

Diskusia:

 

© 2003 - 2009 www. prop. sk | Materiály z tejto stránky je možné kopírovať len s uvedením odkazu na túto stránku | When reproducing our materials in whole or in part, reference to prop.sk must be made.| 

 

Sitemap