PROTIPRUDU.INFO :: INTERNETOVÝ SPRAVODAJ
 
 

Ivan Mikloš a diamantová baňa v Juhoafrickej republike – 3. časť

rubrika: slovensko 2008

 

 

         S radosťou môžem konštatovať, a to aj napriek snahe niektorých dezinformátorov spochybniť nielen tieto dokumenty, moju osobu, ale aj osobu pána Petrova, že ich šance na úspech sú na úrovni jednej stotiny jedného percenta. O tom, že pán Petrov je vysoko váženou osobou vo svojej brandži, som uverejnil už v prvej časti na konkrétnych autentických dokumentoch. Aj teraz prikladám ďalší dokument vo forme ďakovného listu Musée national histoire naturelle, Section Paléontologie v Luxemburgu zo dňa 25. septembra 1997. Citujem z originálu preloženého do slovenčiny.

         Monsieur Josef Petrov, Nacionálne múzeum prírodnej histórie v Luxembursku malo tú šancu vystavovať rozličné najlepšie kusy z Vašej mineralógie. Spolu s Vami sme mohli ukázať verejnosti jednu mineralogickú výstavu veľmi vysokej kvality. Teraz prišiel ten čas Vám ešte raz za to poďakovať.

         „Trésors de la Terre, du minéral au bijou“, by nemohli vystavovať bez Vašej námahy a spolupráce a bez Vašej lásky pre túto fascinujúcu vedu. Ešte raz Vám ďakujeme a dúfame aj do budúcnosti s Vašou spoluprácou.

         Podpísaní Alain Faber a Simonb Philippo

Dôkazová sila

         Keď som v druhej časti oboznamoval čitateľov, ktoré médiá a štátne orgány dostali od pána Petrova nahraný rozhovor z 20. mája 1992 medzi Dlhopolčekom a Ďurechom, spolu s ďalšími materiálmi, poslané z Viedne dňa 10. júna 1994, úmyselne som nenapísal meno jedného prijímateľa. Jednalo sa o arcibiskupa Jána Sokola, pod. číslo zásielky z Viedne 2787. Bol totiž jediný, ktorý na tieto dokumenty pánu Petrovovi do Luxemburska odpísal. Odcitujem celú jeho odpoveď, ktorá jednoznačne dokazuje, že arcibiskup Ján Sokol po dôkladnom preštudovaní týchto materiálov sa zachoval nielen ako skutočný Kristov služobník, ale aj ako statočný a ľudsky cítiaci človek - občan. Za toto mu patrí moja osobná úcta, a to aj napriek tomu, že v rokoch 1993-1994 som ho na stránkach Necenzurovaných novín veľmi drsne „premáchal“.

         Trnava 1. júla 1994

Drahý brat v Kristu!

Vďaka za pásku, ako aj za list a materiály, ktoré ste mi poslali. Žiaľ štyridsať rokov zanechalo veľké stopy v charaktere, myslení a spôsoboch myslenia u nás. Svedomie sa úplne rozbilo a žiaľ s takýmto svedomím sa stávajú veci, o ktorých píšete. Mrzí ma to, lebo sám by som chcel aby Slovensko sa dostalo zo situácie minulosti. Vidím, že s takýmito ľuďmi o akých píšete sa to nedá.
         Budem sa modliť, aby Vám i nám Pán Boh pomohol z tejto situácie. Srdečne Vás pozdravujem, spomínam si a úprimne Vám žehnám.
         V Kristu a Márii                  Ján Sokol

 

         Ako som už naznačil, v dotyčnom telefonickom rozhovore sa Dlhopolček s Ďurechom radili, hovorili a kombinovali nielen o podvode a okradnutí pána Petrova, ale aj o tom, ako sa ho zbaviť. Takže si odcitujme niektoré pasáže z tohto nahraného telefonického rozhovoru ohľadom diamantovej bane v Juhoafrickej republike.

Dlhopolček: Ja vám poradím ešte jednu vec. Ja som včera potom ešte preštudoval ten váš papier. Nezávisle vy pošlite fax do Martina – áno, a už v Martine nech sa urobia blbí a nech odpovedia dneska normálne, nech dneska napíšu list, ktorý vy, dajme tomu, naformulujte. VY STE UROBILI JEDNU VEĽKÚ CHYBU V TOM VAŠOM DOPISE. VY STE MU NAPÍSALI, ŽE BUDETE HĽADAŤ ZDROJE V ZAHRANIĆÍ A BUDETE HO INFORMOVAŤ. TAK TERAZ NECH NIEKTO Z MARTINA NAPÍŠE NORMÁLNY OFICIÁLNY LIST: ŽE ĎAKUJÚ MU ZA SPOLUPRÁCU, ALE BOHUŽIAĽ, ŽE SA IM NEPODARILO NÁJSŤ FINANCIAL AKO ZDROJE V ZAHRANIČÍ, NO A BOHUŽIAĽ, HM, HM, HM, TÝM POVAŽUJEME CELÚ VEC ZA BEZPREDMETNÚ. A TÝM TO HASLO. A TO NECH MU Z MARTINA POŠLÚ.

         Teraz mi dovoľte, vážení čitatelia, trochu odbočiť, a povedať si niečo o dotyčnom dopise, kde Dlhopolček Ďurechovi vyčíta, že poslať to Jozefovi Petrovovi bola chyba. Takže: V marci 1991 posiela obchodný námestník generálneho riaditeľa MARTIMEXU a.s. Martin Ing. Ján Ďurech Jozefovi Petrovovi do Johanesburgu dopis tohto znenia:

         Vážený pán, dovoľujem si Vás informovať, že v dôsledku súčasných ekonomických zmien v ČSFR, resp. SR, nie je možné získať od domácich finančných inštitúcií úver vo výške 30 mil. USD na financovanie projektu ťažby diamantov v JAR.

         Ďalšia alternatíva je získať financujúce zahraničné inštitúcie, kde podnikáme kroky. O konečnom výsledku nášho snaženia Vás budeme informovať do konca mája 1991.
(Ako tieto peniaze získali je opísané v prvej časti článku – pozn. autora V. P.) Pokračujeme ďalej v telefonickom rozhovore Dlhopolčeka s Ďurechom.
Ďurech:) Hm... Hm... (pritakáva)
Dlhopolček: A viete, ako no, a teraz tým pádom on defakto dostane odpoveď medzitým, pretože on zatiaľ nič nerobí, iba robí vietor. Medzitým samozrejme dostane tento dopis, kde už nemôže povedať, že z Martina mu nepovedali ani br... áno, pretože on dostane dopis do 10 dní, no a tým to končí.
Ďurech: Hm... Hm... (pritakáva)
Dlhopolček: Tým pádom odpoveď, odpoveď, potom, potom poviete no jo a vy z toho budete úplne vonku. Nech vás tam nespomenú nič proste. Zavolajte alebo pošlite fax svojmu kolegovi, alebo kto vás zastúpil, a kde mu (Petrovovi) naformulujte list: Ja vám nadväzujem ako... Pokúšali sme sa získať v zahraničí či zdroje, ale vzhľadom na to že d. d. d. d. sa nepodarilo, no a tým pádom celú vec považujeme vzhľadom na čas, a niečo si vymyslite, ZA NEREALIZOVATEĽNÚ A ĎAKUJEME VÁM ZA SPOLUPRÁCU, ALEBO NEJAKÚ TAKÚ BLBOSŤ A TÝM TO HASLO. NIČ VIAC. NIČ VIAC.
Ďurech: No dobre, ja námestníka požiadam, aby to poslal.
         Dlhopolček: Nič viac – pretože on sa hlavne opiera o to, že ste mu sľúbili odpoveď, čo a neposlali, no áno.
         Ďurech: No ale keď jeden rok niekomu neodpovedáte, tak sa domnieva, že ste s ním skončili.
         Dlhopolček: No hej, ja viem, ALE VY STE MU TÚ ODPOVEĎ TAM SĽÚBILI – hlavne že ho budete informovať neskôr.
         Ďurech: No ja do konca mája – no ale takých, to je bežná...
         Dlhopolček: Ja, ja viem.
         Ďurech: Takých vecí. No ale ja toto spravím – to je dobré doporučenie.
         Dlhopolček: Toto urobíte, a tým pádom povedzte, pozrite sa, toto nie je moja záležitosť, ja som svoju agendu odovzdal, odovzdal som ju dávno, a či tam oni s vami komunikujú (ako s pánom Petrovom), to je vec vaša a podniku Martimex, ktorého zamestnancom bohužiaľ nie som.
         Ďurech: Hm... (Yes).
         Dlhopolček: A tým to haslo.
         Ďurech: Dobre.
         Dlhopolček: A týmto ukončíte celé, no a koniec. A prosím vás ešte, kto je ten Petrov, mi povedzte. On je Martinčan? Čo on robil predtým?
         Ďurech: No to takto – nie je to moc na telefóne, ja vám to zajtra vysvetlím.
         Dlhopolček: Nerobil on niekedy v Komárne?
         Ďurech: Nie, nie, on je od 68 roku vonku.
         Dlhopolček: Ja viem, ja viem, ale dovtedy nerobil on v Komárne, náhodou?
         Ďurech: On odišiel ako mladý chalanisko, asi 17-18 ročný.
         Dlhopolček: Aha, tak to nie, tak to je iný, aha, tak...
         Ďurech: On sa túlal v Brazílii, je v drahých kameňoch a polodrahokamoch.

         Toto je malá ukážka z obsiahleho rozhovoru, ktorý úplne jednoznačne dokumentuje, akú podlú hru hrali a hrajú prednovembrové komunistické zlodejské zberby nielen s pánom Petrovom, ale aj so slovenským národom.

         V prvej polovici septembra 2006 posiela pán Petrov doporučene a s doručenkou 13 stránkový list predsedovi vlády SR Robertovi Ficovi, naivne si mysliac, že keď pred voľbami neustále hovoril, ako bude bojovať proti korupcii a zlodejstvám, pokiaľ vyhrá voľby, že sa u neho dovolá spravodlivosti. Mimo iného tu píše:

         Na základe mojich, dnes už 38-ročných skúseností v tomto „demokratickom západnom svete“, v ktorom sa vyznám už mnoho rokov a na základe mojich 38-ročných internacionálnych ciest, krížom krážom po tom západnom svete, kvôli môjmu internacionálnemu obchodu s top – kvalitnými rozličnými drahokamami, som sa „odvážil“ prísť po 22-rokoch (1990) po prvý krát do mojej rodnej vlasti na obchodnú návštevu na Slovensko, a to priamo do Bratislavy, k tamojšej prvej slovenskej vláde s mojou trojčlennou delegáciou, SLOVENSKEJ VLÁDE  PONÚKNUŤ – KÚPIŤ JEDNU DIAMANTOVÚ BAŇU, AKO INVESTIČNÝ FINANČNÝ PROJEKT, ABY TÁ NOVÁ SLOVENSKÁ VLÁDA MOHLA FINANČNE A BEZSTAROSTNE Z TOHTO PROJEKTU EŠTE DNES ŽIŤ, A NEBOLI ODKÁZANÍ NA FINANČNÚ POMOC Z BRUSELU AKO SUBVENCIE Z EÚ, (tak, a z čoho žila Dzurindova vláda dodnes, A ZA TO ROZPREDÁVALI NA ZÁPAD „rozličným dekovacím podnikom“ slovenskú pôdu a jej hodnosti za facku).

         Pointa či paradoxy sú ale v tom, že za tieto stámiliónové zisky v dolároch, ktoré už 17 rokov plynú do vreciek gaunerov a zlodejov skrývajúcich sa za Slovensko a jeho národ, chcel a chce pán Petrov len to, aby bola dodržaná – a aby sa dodržiavala zmluva ohľadom jeho provízie, ktorá bola súčasťou dohody. Spomeňme si, koľko miliárd provízií dostali rôzni tzv. poradcovia zo zahraničia, údajne za „vynikajúce“ rady, ako predať zlaté slovenské nosnice zahraničným investorom, hoci v skutočnosti sa jednalo o okradnutie a ožobračenie Slovenska. Mimochodom, všetky nemalé finančné náklady ktoré tomu predchádzali, boli hradené len pánom Petrovom. Oprávnene sa pýtam: existuje vôbec niekto na Slovensku, alebo na tejto planéte, kto slovenskému národu po novembri 1989zabezpečil také veľké množstvofinančných prostriedkov?Zaslúžil si takéto podrazy? A že Robert Fico poctivo mlčí? PREČO HO NETRÁPI, AKO ZLODEJI NÁRODNOSTI SLOVENSKEJ OKRADLI A OKRÁDAJÚ SLOVENSKÝ NÁROD O TO, ČO IM NEPATRÍ? ALEBO AJ ON MÁ Z TOHO OSOBNÝ PROSPECH?

         Nečudujme sa tomu. Veď od politika, odkojeného komunisticko-fašistickou ideológiou, ktorý poctivo plní príkazy lichvárskych šeliem s fašistickým cynizmom zo Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu, zahájené zločinmi proti ľudskosti na nevinných slovenských občanoch pravicovými sadisticko-fašistickými tyranmi a vrahmi z SDKÚ-DS, ANO, KDH a SMK, pri opätovnej likvidácii 52 tisíc opatrovateľov ťažko zdravotne postihnutých pomocou sofistikovaného fašizmu cez ekonomiku, v čom Robert Fico s ministerkou práce Tomanovou úspešne pokračuje.

         A je tu ešte niečo, čo naoko nesúvisí s kauzou diamantovej bane, no má to mnoho spoločného s boľševickou zvrátenosťou Roberta Fica v kauze diamantovej bane v JAR. Keď bol ešte opozičným poslancom, tak bol vo firme, ktorá mala stavať byty v Rusovciach, s izraelským židom Aaronom Kedarom, občianskym menom Fridrich Kardoš. Hoci musel vedieť, že dotyčný Aaron Kedar spolu s ďalším židom Ghiorom Izsakom vyše desať rokov realizovali odliv kapitálu zo Slovenska, podľa nezvratných dôkazov bývalého riaditeľa Eximbanky Ing. Ľudomíra Šlahora, uznávaného odborníka vo švajčiarskom bankovníctve, ktorého arcizločinci a arcizlodeji z vysokej slovenskej politiky zlikvidovali, lebo nemienil tolerovať tunelovanie Eximbanky a s tým spojené ďalšie podvody. Robert Fico musel taktiež vedieť, že títo dvaja židovskí veľkozbojníci boli registrovaní ako persony non grata v skupine „schmierige Geschäfte der Semiten Angriefererns“ – viď v tom období webovú stránku Bundes Innen Ministerium – Deutschland, a vôbec mu to neprekážalo. Aj toto je jeden z dôvodov jeho zvrátenosti, v mene ktorej aj on kryje kauzu diamantovej bane v JAR. Realita nám taktiež ukazuje, ako tento politik miluje veľkozbojníkov okrádajúcich slovenský národ, keď po ukončení spolupráce so židom Aaronom Kedarom, sa nechal zavesiť na šnúrku gatí miliardárskeho veľkozlodeja Juraja Širokého, prednovembrového dôstojníka ŠtB, ktorý neváhal udať aj vlastnú matku.

Slovo na záver

         Týmto verejne vyzývam všetkých zbojníkov obohacujúcich sa na úkor slovenského národa, ako aj tých, ktorý to kryjú, vrátane Roberta Fica, nechcete predstúpiť pred slovenských občanov, ospravedlniť sa im, ale aj pánu Petrovovi, vrátiť do posledného haliera nakradnuté stámilióny, a odísť do horúcich pekiel? Alebo už niektorí rozmýšľate, ako z istej africkej banky vyberiete svoje peniaze patriace slovenskému národu a presuniete ich do európskych bánk cez nastrčené osoby, ako je napr. istý L. P., prednovembrový športovec, žijúci v zahraničí? Dávam vám na to 30 dní, aby ste prehovorili, alebo sa aspoň pokúsili o nejaké vyvrátenie toho, čo bolo zatiaľ v týchto troch častiach uverejnené. A po týchto 30 dňoch budú verejnosti predkladané ďalšie dôkazy a dokumenty.                

 


Vladimír Pavlík

Súvisiace:
Ivan Mikloš a diamantová baňa v Juhoafrickej republike
Ivan Mikloš a diamantová baňa v Juhoafrickej republike – 2. časť

Diskusia:

 

© 2003 - 2009 www. prop. sk | Materiály z tejto stránky je možné kopírovať len s uvedením odkazu na túto stránku | When reproducing our materials in whole or in part, reference to prop.sk must be made.| 

 

Sitemap