PROTIPRUDU.INFO :: INTERNETOVÝ SPRAVODAJ
 
 

Ivan Mikloš a diamantová baňa v Juhoafrickej republike – 2. časť

rubrika: slovensko 2007

 



 Prvú časť tohto dokumentu uverejneného na www.bohemia.htmlplanet.com  dňa 20. 6. 2008 som ukončil týmito dvoma vetami: Pán Petrov niekoľkokrát musel čeliť akciám vražedného – likvidačného komanda. Jeho písomné dokumenty vážiace 80 kg, nahrávky telefonických rozhovorov, filmové a fotografické dokumenty, čo postupne bude uverejňované, by mali poslúžiť aj tomu, aby zločinecké a zlodejské zberby slovenskej národnosti z vysokej politiky a štátnych orgánov mu vrátili to, o čo ho okradli a naďalej okrádajú. A dnes tieto dve vety ešte doplňujem, že nielen jeho, ale aj slovenský národ.

Každá minca má dve strany

        Drvivú väčšinu osôb zainteresovaných v tejto kauze ani vo sne nenapadlo, že raz príde ten čas, aj keď až po sedemnástich rokoch, že toto otrasné zlodejstvo začne vychádzať na svetlo. Keď si položíme otázku, v čom spočíva doterajší cynizmus a arogancia slovenských politikov a štátnych orgánov ohľadom tohto zlodejstva, tak odpoveď je veľmi jednoduchá. Nikdy totiž nerátali s tým, že toto všetko sa raz dostane na internet, preberú to viaceré portály, že si to prečíta a bude čítať značný počet čitateľov nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí, keď viacerí z nich aj spoznajú konkrétnych aktérov v tejto kauze. No nielen to. Niektorí čitatelia majú aj dostatok informácií o nich samotných, čo pre nich znamená ďalšie ohrozenie.

Osobitné poďakovanie patrí aj portálu www.prop.sk,ktorý túto prvú časť prebral a spojil to s diskusiou svojich čitateľov. Taktiež chcem upozorniť, že po skončení tejto kauzy budú na internete uverejnené aj viaceré závažné listinné originálne dokumenty, prípadne aj nahrané telefonické rozhovory a fotografie podvodníkov a zlodejov v tejto kauze.

        Dňa 10. júna 1994 posiela pán Petrov z Viedne 29 doporučených listov vo forme malých balíčkov. V každom z nich je kazetová páska s nahraným telefonickým rozhovorom z 20. mája 1992 medzi vtedajším generálnym konzulom v Pretórii Františkom Dlhopolčekom a vicekonzulom v Johanesburgu Jánom Ďurechom, o ktorých píšem aj v prvej časti. Súčasťou toho je aj obsiahle písomné vysvetlenie pre lepšiu orientáciu prijímateľov. Za týchto 29 zásielok platí na pošte 3 190 šilingov. Z médií to mimo iného dostávajú Nový čas, pod. č. 2781, Smena, pod. č.2782, Národná obroda, pod. č. 2783, Práca, pod. č. 2789, Pravda, pod.č. 2794, Slobodný piatok, pod. č. 2797, Slovenský denník, pod. č. 2796,Slovenská republika, pod. č. 2790. Zo štátnych orgánov mimo iného Ministerstvo spravodlivosti SR, pod. č. 2800, slovenský prezident, pod.č. 2801, Ministerstvo hospodárstva SR, pod. č. 2803, Ministerstvo financií SR, pod. č. 2802, Ministerstvo zahraničných vecí SR, pod. č.2795, Slovenské veľvyslanectvo v Prahe, pod. č. 2780. ZÁSIELKUDOSTÁVA AJ VTEDAJŠÍ PRIMÁTOR MESTA ŽILINA JÁN SLOTA, pod. č. 2786.Niekedy si podrobnejšie zrekapitulujeme, ako sa tento súhrn tzv.Slováka a škodiaceho protislovenského hraboša zachoval, keď sa dozvedelo tomto podvode a zbojstve. V tomto rozhovore dotyční páni rekapitulovali ako sa im podarilo pána Petrova podviesť, oklamať aokradnúť. No nielen to. Radili sa, ako ho treba zničiť a zbaviť sa neželaného svedka. Hlavne František Dlhopolček bol veľmi sebavedomý,lebo, podľa neho, politici zariadia, aby všetko bolo bez následkov, že im sa nič nemôže stať.

         Keďže pán Petrov a s ním spolupracujúci odborníci na takéto záležitosti počítali s tým, že vtedajšia SIS bude mať snahu ho zlikvidovať, ako odosielateľ dotyčných 29-tich kaziet uviedol adresu jedného svojho známeho vo Viedni, ktorá bola potom nepretržite monitorovaná a podozrivé okolnosti boli natáčané. Za niekoľko dní po odoslaní kaziet na Slovensko, sa okolo adresy odosielateľa, ktorú udal pán Petrov, začali pohybovať neznáme osoby. Po ich nafilmovaní a vyhodnotení sa zistilo, že sa jedná o likvidačné komando Slovenskej informačnej služby. Len tak mimochodom, jeden z diskutujúcich na www.prop.sk ohľadom prvej časti článku uviedol, že pokiaľ by bola pravda to, o čom píšem, tak pán Petrov by bol už dávno zlikvidovaný. Najnovšie, v dňoch17-19. júna 2008, sa pred bydliskom jeho priateľa pohyboval a parkoval malý Opel striebornej farby BA 162 NC. Či sa jednalo o auto Slovenskej informačnej služby, či podobnej inštitúcie, alebo o zhodu náhod, či súkromnú akciu, ukáže čas.

Potvrdenie argumentov a pravdy pána Petrovaz úvodnej časti článku

        Dňa 21. 11. 1990 posiela ekonomický námestník generálneho riaditeľa MARTIMEXU Ing. Ján PROKŠA Jozefovi Petrovovi do Johanesburgu faxovú správu odoslanú z Martina pod číslom 27-lI-7830200. Citujem: Vážený pán Petrov, dovoľte na úvod srdečný pozdrav Vám a celej Vašej rodinke. K celej záležitosti: záujem o akciu prejavili Geologický rudný prieskum Spišská Nová Ves. Ich odborníci preštudovali celé podklady a na základe toho prišlok nasledovnému rozhodnutiu:
        a/ začiatkom januára 1991 pricestujú k Vám 2 pracovníci z uvedenej firmy t. j. jeden geológ a jeden prevádzkár ťažby rúd.
        b/ V delegácii bude jeden obchodník z MARTIMEXU . Ide o pána Ing. Jána Ďurecha – obchodný námestník Martimexu, odborník z oblasti obchodus kompetenciou jednania o finančných záležitostiach transakcie.
V tejto súvislosti jedna prosba: Pre pracovníkov v bode a/ nájsť možnosť riešenia krytia nákladov cesty a pobytu, o výške môže byť rozhodnuté neskôr. Presný termín stanoví potom Ing. Ján Ďurech. Ďakujem za porozumenie. Nasleduje podpis Ing. Jána Prokša.
(Obsah tohto faxu jednoznačne dokazuje stretnutie pána Petrova a jeho dvoch kolegov s Ivanom Miklošom a Štefanom Veselovským na Úrade vládySR, ako som to zdokumentoval v prvej časti článku – pozn. autora V. P.)

        Dňa 30. 8. 1993 o 14.41 hod. posiela Ing. Ján Prokša, ktorý v tom období zastupoval záujmy Martimexu vo Wiesbadene, generálnemu riaditeľovi Martimexu Ing. Milanovi Laukovi faxovú správu tohto znenia:

         Vážený pán generálny riaditeľ, v sobotu 28. 3. 1993 som sa v Luxemburgu stretol s pánom Jozefom Petrovom z Juhoafrickej republiky. Nastretnutie ma pozval pán Petrov vzhľadom na predchádzajúce kontakty s Martimexom, respektíve so Slovenskou republikou. Na stretnutí, ktoré prebehlo v priateľskej atmosfére, som sa mal možnosť dostať do problematiky vzťahov, ktoré vznikli po návšteve delegácie Martimexuv JAR, na čele ktorej stál vtedy pán Ing. Ďurech. Mal som možnosť oboznámiť sa s niektorými materiálmi, ktoré pán Petrov má. Ide o materiály z ktorých vyplýva, že NIE CELÝ POSTUP MARTIMEXU VOVYTVÁRANÝCH OBCHODNÝCH VZŤAHOCH ZODPOVEDAL DOHODÁM A ZMLUVÁM, KTORÉMARTIMEX PRIPRAVIL, RESP. PODPÍSAL.

         Z celého rozhovoru jednoznačne vyplynulo, že všetky spory sú pomerne jednoducho riešiteľné –priateľsky, nájsť chuť ospravedlniť sa, stretnúť sa, ustúpiť. Toto plne pán generálny riaditeľ doporučujem, nielen vo vzťahoch s Martimexom, ale aj smerom K NIEKTORÝM INŠTITÚCIÁM SLOVENSKEJ REPUBLIKY, lebo problém nie je len na úrovni Martimexu, ALE AJ SO ŠIRŠÍM ZÁBEROM K ÚRADOM SLOVENSKEJREPUBLIKY.

Berpán generálny riaditeľ túto informáciu ako základ pre možnosť urovnania sporu, ďalšie podrobnosti je možné s pánom Petrovom riešiť, som ochotný sprostredkovať stretnutie a v prípade potreby a záujmu Martimexu sa hoaj zúčastniť. Nasleduje podpis Ing. Jána Prokšu.
(Všetko nasvedčuje tomu, že pri písaní tohto listu pán Prokša ešte nemohol vedieť, že diamantová baňa je už cez podvody majetkom štátu so ziskom pre vyvolených, a že jeho apely na čestné vyrovnanie s pánom Petrovom práve preto nemôžu byť realizované. A pokiaľ pán Petrov prehral Ing. Prokšovi nahraný telefonický rozhovor medzi Dlhopolčekom a Ďurechom z 20. mája1992, uvedený v úvode článku, môžeme konštatovať, že Ing. Prokša bol jediným čestným a serióznym partnerom zo slovenskej strany -pozn. autora V. P.)

 

        Treba ešte niečo dodať k obsahu tohto článku, ktorý svedčí nielen o hodnovernosti jeho prvej časti, ale aj o pravdivých dôkazoch pána Petrova? Dúfam, že ďalšie pokračovania mnohým dokážu, hlavne tým chápavým, ale aj tým, ktorý chcú pochopiť, aké zberby nenávidiace Slovensko, jeho občanov, no o to viac milujúce svoj osobný prospech, mamon, nenažranosť a politický karierizmus, rozhodujú o nás samotných.

Slovo na záver

        V utorok 8. júla 2008 sa v Bruseli slovenský minister financií JánPočiatek stretol s ministrami financií 27-ich krajín Európskej únie, ktorí museli odobriť, za koľko korún dostaneme od januára 2009 jedno euro, čo potom oficiálne oznámil eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti Joaquín Almunia. Pointa je ale v tom, že niekoľko dní predtým to vyhlásením dostal pán eurokomisár primerané písomné informácie o kauze diamantovej bane v Juhoafrickej republike. Ktovie, či už niečo slovenskému ministrovi naznačil, alebo si začal overovať tieto informácie, alebo sa rozhodol mlčať, či podporiť toto zbojstvo. Nakoniec, čo si budeme navrávať, keď on sám veľmi dobre pozná najzločineckejšie a najzlodejskejšie stránky vysokej politiky. V tom prípade, pokiaľ by mlčal, alebo to kryl, by sa Joaquín Almunia stal spolupáchateľom. Keďže špičky Európskej únie dokázali postupne poľudštiť a stotožniť sa so slovenským štátnym terorizmom, neskôr sa občania dozvedia za akú cenu, tak tu máme hneď niekoľko variant, ako sa môžu tieto nomenklatúrne kádre európskej byrokracie k tomuto zbojstvu postaviť.   


Vladimír Pavlík
http://bohemia.htmlplanet.com/08/bana2.html

Diskusia:

 

© 2003 - 2009 www. prop. sk | Materiály z tejto stránky je možné kopírovať len s uvedením odkazu na túto stránku | When reproducing our materials in whole or in part, reference to prop.sk must be made.| 

 

Sitemap