PROTIPRUDU.INFO :: INTERNETOVÝ SPRAVODAJ
 
 

Fico pre Extra plus: Nech si SME a Pravda založia vlastné strany

rubrika: slovensko 2008

 

 

Predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico poskytol exkluzívny rozhovor mesačníku Extra plus. V pomerne rozsiahlom interview v septembrovom vydaní časopisu odpovedal na otázky, týkajúce sa domácej a zahraničnej politiky, ekonomiky, sociálnej a národnostnej tematiky i národného povedomia Slovákov. Vybrali sme pre vás niektoré otázky a odpovede.

* Slovensko bude po Slovinsku druhou postsocialistickou krajinou, ktorá prejde na euro. Ekonomické problémy po jeho zavedení pritom mali aj „staré“ štáty EÚ, a tie majú neporovnateľne silnejšiu ekonomiku ako my. Napriek tomu, že záväzok zaviesť euro už 1. januára 2009 ste zdedili po Dzurindovej administratíve, nebolo vhodné poistiť toto rozhodnutie celonárodným referendom?

Vyhlásiť referendum o zavedení eura by bolo alibistické. Vláda musí vedieť, kedy je euro vhodné a kedy nie. Po veľmi detailných rozboroch sme dospeli k záveru, že zavedenie euromeny bude mať viac výhod ako nevýhod. Samozrejme, pripúšťam aj nevýhody. Bolo by zlé, keby som ich nepripúšťal. V roku 2006 sme naštartovali vládnutie s odvážnymi predsavzatiami, pokiaľ išlo o výšku deficitu, infláciu a ďalšie maastrichtské kritériá. Ich splnenie považujeme za obrovský úspech najmä preto, že popri tvrdých fiskálnych rozhodnutiach sme dokázali robiť aj sociálnu politiku. Keby to tak nebolo, verejnosť by sa na nás pozerala inak. Ak udržíme úroveň mladých rodín a dôchodcov, a s týmto zámerom sme prijali aj rozhodnutie o sociálnom balíčku na rok 2009 v hodnote 11 miliárd korún, netreba sa obávať. Veď nejdeme zavádzať maďarský forint, ideme zavádzať euro.

* Máte pripravenú finančnú rezervu pre prípad, že by balíček nestačil?
Pripravujeme aj kompenzačné opatrenia, ak by nám povedzme nejaký cenový segment vyletel a dotkol by sa života ľudí. Sme psychicky pripravení situáciu zvládnuť, aj keď sa bude diať niečo nepredvídateľné.

* Vybudovali ste si povesť nekompromisného bojovníka proti svojvôli monopolov. V poslednom čase slovenské noviny písali, že zvyšovaniu cien energií sa napriek vašej snahe nevyhneme. Čo vy na to?

Keby som skonfrontoval titulky v Hospodárskych novinách, Pravde a SME, ktoré neustále ľudí strašia, a porovnal by som ich s realitou, vysvitlo by, že novinári z týchto denníkov sú takí popletkovia. Na domáce ceny tlačia svetové ceny, ktorým sa ťažko brániť. Budeme vyvíjať maximálne úsilie, aby sa pri každom rozhodnutí, hoci ho neprijíma vláda, ale Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, vždy bral ohľad na kúpyschopnosť obyvateľov Slovenska. Vo vláde sme prijali hospodárske rozhodnutia, umožňujúce, aby sme skontrolovali všetky položky, ktoré zaratúva monopol do ceny. Je to silný nástroj. Nehádžeme flintu do žita, aj keď bojovať proti svetovému nárastu cien je pre nás komplikované.

* Stretávate sa so šéfmi elektrární a plynárenského priemyslu?

Stretávam sa s nimi, až keď je už kritická situácia. Musia si uvedomiť, že sa ťahajú za prsty so štátom. Štát je 34-percentný vlastník v Slovenských elektrárňach, kde je absolútna rozhodovacia prevaha talianskeho Enelu. V SPP síce vlastníme 51 percent, máme však menšinu v predstavenstve, ktoré kontroluje celé SPP, takže prakticky nemáme nijakú kontrolu. Stalo sa, že ministerstvo hospodárstva ako predstaviteľ štátu a väčšinový vlastník si vypýtalo nejaké doklady k nahliadnutiu a vedenie SPP im to jednoducho nedalo! Takto to naozaj ďalej nepôjde. Páni v SPP si musia uvedomiť, že štát je v plynárňach 51-percentným vlastníkom a my skutočne nemôžeme za to, že bývalá vláda im umožnila mať väčšinu v predstavenstve, lebo to je totálna hlúposť, že máme väčšinu akcií, no menšinu v predstavenstve. My máme v rukách nejaké páky a ak sa k nám budú takto správať, nebudeme váhať ich použiť.

* Asi máte na mysli vyvlastnenie...

Presne tak. Nebolo by zlé požiadať predstaviteľov SPP aj Slovenských elektrární, aby svoje akcie vrátili späť štátu. Keď nemienia rešpektovať vládu Slovenskej republiky, môžeme sa s nimi dohodnúť, nech povedia, aká je ich cena. Podľa Ústavy SR je možné v záujme štátu vyvlastniť majetok za náhradu, zodpovedajúcu jeho hodnote. Túto myšlienku vôbec nezavrhujem. Veď to je šialenstvo, čo sa deje v tejto oblasti. Pri ich miliardových ziskoch majú toľko drzosti, že prídu s cenovými návrhmi, ktoré sú úplne neopodstatnené.

* Jednoznačný postoj ste zaujali v otázke Kosova a Gruzínska...

Štát môže vzniknúť na základe medzinárodného práva, ale Kosovo tak nevzniklo. V tomto prípade nešlo o nič iné ako dať Srbom dobre „na držku“. A toto som ja nemohol rešpektovať. Slovensko je malá krajina, nemáme atómové zbrane a nemôžeme presadzovať svoje videnie sveta z kokpitu stíhačiek. Svoje záujmy môžeme presadzovať len tak, že budeme tvrdohlavo presadzovať rešpektovanie medzinárodného práva. To je jediný nástroj, ktorý máme. Takýto postoj sme mali aj k Iraku. Veď to bolo jednostranné dobrodružstvo USA, čo my s tým máme? Čo tam majú robiť naši vojaci? Pozoruhodný je prípad Gruzínska. Zasa je tu veľký záujem atakovať Rusov, ale veď vieme, ako to vzniklo. Ako prvá poslala vojská gruzínska vláda. Akcia vyvolala reakciu. Ruská vláda si bránila svojich občanov. Nestaviam sa však na ničiu stranu. Som len proti tomu, aby zomierali nevinní ľudia.

* Váš vzťah s domácimi médiami je všeobecne známy. Už niekoľko rokov vedú proti vám otvorenú vojnu. Snažia sa otvorene zasahovať do politiky, predháňajú sa v škandalizovaní členov vlády, otvárajú účelové kauzy, diktujú vám často podružné témy, ktorými sa musíte chtiac-nechtiac zaoberať... Ani vy médiám nič nedarujete. Dá sa normálne existovať v permanentnej mediálnej paľbe?

S týmto jednoducho musíme žiť a musíme sa na to naučiť reagovať tak, že odlíšime, čo je vážne a čo je hlúposť. Je pravda, že médiá nás zamestnávajú hlúposťami. Väčšina z nich v podstate robí klasickú opozičnú prácu. Našou opozíciou nie je SDKÚ, KDH ani SMK, sú ňou médiá. Nech si denníky SME a Pravda založia vlastné politické strany a môžu sa s nami vo voľbách postaviť na jednu štartovú čiaru. Bez zodpovednosti sa ľahko mudruje. To, čo sa píše na stránkach týchto dvoch denníkov, je niečo neuveriteľné. Tvária sa, že sú vyvolení určovať kritériá morálky. Môže byť však denník Pravda kritériom morálky, keď jeho vlastníci mali v minulosti taký fantastický vzťah k Hitlerovi? Keby sme sa bližšie pozreli na životopisy redaktorov SME, tiež by sme dospeli k viac ako zaujímavým skutočnostiam. Má právo moralizovať Plus 7 dní, keď jeho majitelia figurujú v zoznamoch spolupracovníkov ŠtB? Médiá majú byť v demokratickej spoločnosti súčasťou kontrolného mechanizmu, ale nemôžu nám prikazovať, čo máme a čo nemáme robiť.

* Vo vašich vystúpeniach často vyzdvihujete význam poznania vlastnej histórie a zvyšovania národného povedomia, ktoré na rozdiel od iných národov nie je súčasťou osobnostnej výbavy mnohých Slovákov. Názory, ako to postupne zmeniť, sa rôznia. Nemala by sa, povedzme, na školách vyučovať vlastenecká výchova?

Ja by som proti tej výchove nič nemal, no mohlo by to byť vnímané ako isté znásilňovanie tejto témy. Preto sme si povedali, že musíme ísť príkladom my politici. Uctievame si históriu, významné udalosti a osobnosti a očakávame, že sa od toho budú odvíjať aj iné aktivity. Minulá vláda v tom nerobila vôbec nič, skôr naopak. Ale iné sa od nich ani nedalo čakať. Keď som po voľbách prvýkrát vkročil do svojej pracovne na Úrade vlády, visel tu obraz Georgea Busha, ale obraz slovenského prezidenta som tu hľadal márne. Snažíme sa sviatky spojené s národnou históriou približovať ľuďom netradičnými, zaujímavými formami. To neznamená, že chceme, aby boli z tohto procesu školy vylúčené. Prijal by som, keby školy intenzívnejšie pracovali so štátnymi symbolmi - štátnou vlajkou a hymnou. Vedel by som si predstaviť, že by žiaci v pondelok ráno začínali nový týždeň v škole slovenskou hymnou. Prečo nie? Nechceme to však robiť nasilu, chceme to ponúknuť ako možnosť. V iných krajinách sa k štátnym symbolom ľudia správajú inak ako my na Slovensku. Ale to sa nedá zmeniť zákonmi ani príkazmi. Musí to ísť krok za krokom.

* Aj napriek tomu, že SMK nie je vo vláde, na južnom Slovensku sme stále svedkami maďarského nacionálneho extrémizmu, provokácií a stupňovania autonomistických snáh. Čo s tým?

Vždy na to nekompromisne reagujeme. Sme v EÚ, kde našťastie funguje dobrý mechanizmus na riešenie sporov. Nechcem si predstaviť situáciu, že by sme neboli v únii ani my, ani Maďari, alebo že by jedna krajina v EÚ bola a druhá nie. To by bol iný „šrumec“. Pokiaľ ide o územie Slovenska, v politike platí na sto percent zásada o veľkom a malom psovi. Veľká krajina vyrieši problém za tri sekundy a malá krajina, ako je Slovensko, si na to musí zobrať skalpel a postupovať veľmi opatrne, aby si obhájila vlastné záujmy. V opačnom prípade sa môže veľmi rýchlo dostať na pekáč.


Vybrané z časopisu Extra plus 9/2008, zhováral sa Pavel Kapusta

 

Diskusia:

 

© 2003 - 2009 www. prop. sk | Materiály z tejto stránky je možné kopírovať len s uvedením odkazu na túto stránku | When reproducing our materials in whole or in part, reference to prop.sk must be made.| 

 

Sitemap