PROTIPRUDU.INFO :: INTERNETOVÝ SPRAVODAJ
 
 

Buď my - alebo nič

rubrika: bez prekladu 2008

 


Bolševizmus ako historický jav možno rozdeliť na dve časti. Na jednej strane na doktrinálnu oblasť s vidinami rôznych pred-marxistických socialistov a komunistov a teórií, existujúcich popri ich paralelách a pretrvávajúcich v podobe intelektuálnych motívov aj po tom, čo z marxizmu urobili konečnú ideológiu. Toto prvé štádium možno nazvať "bolševickým projektom". Druhé štádium je vtelenie toho projektu do konkrétnej historickej reality vo forme ruskej sociálnej demokracie, neskôr Komunistickej strany a v poslednej fáze do histórie sovietskeho štátu a jeho vládnucej strany. Prvá časť je nepomerne rozmernejšia, než druhá a ako každý plán, aj tá predchádzala druhej. Ale jednu bez druhej nemôžeme pochopiť. Realizácia nedáva žiadny zmysel, keď nepoznáme plán a plán bez realizácie je len púhou abstrakciou a realizácia môže byť potom horšia alebo lepšia, podľa odlišných okolností.

A podobný scenár platí aj pre národný socializmus a fašizmus. Na jednej strane máme teoretickú dogmu, filozofiu, ekonomické a historické náhľady, ktoré spolu splývajú do spoločného bodu (fašistický projekt) a na druhej prax historických strán (nacistickej a fašistickej) ako štátny organizmus Mussoliniho Talianska a Hitlerovho Nemecka. Ale je tu jeden veľký rozdiel: "fašistický projekt" Nemecka a Talianska mal oveľa ďalej k svojmu vteleniu, než mal "projekt bolševický" od sovietskej reality.

Je všeobecne známe, že historické bolševické a fašistické strany a režimy stáli proti sebe a to malo za následok krvavé bitky, z ktorých najväčšou bola II. svetová vojna (Veľká vlastenecká vojna). Ale tá ukrutnosť nikdy nebola absolútna a boli tu príklady, kedy sa bolševici a fašisti spájali, dokonca aj na externej, čisto politickej úrovni: sovietsky štát rád uznal fašistický poriadok v Taliansku; nemeckí nacionalisti spojili svoje sily počas "Schlageter Course", vyhlásenom Radekom. A nakoniec tu bol pakt Molotov-Ribbentrop.

A predsa majú tieto dva projekty spoločného oveľa viac. Keď sa pozrieme na bolševizmus ako na ideológiu, ktorá zahŕňa marxizmus, ale aj prekračuje jeho hranice (tak to bolo - veď napokon Leninova idea ´budovať komunizmus len v jednom štáte´ stojí proti Marxovi) a tú istú metódu uplatníme na fašizmus a nacizmus (zvlášť sa sústreďujúc na ideológov, ktorí položili základňu pre moc nacistov, ale potom sa stavali proti režimu, keď v ňom už videli len karikatúru svojich pohľadov na veci), musíme si všimnúť, že tie dva projekty majú veľa spoločného. Dokonca majú toľko spoločného, že teoreticky by bolo možné naznačiť existenciu akejsi meta-ideológie, ktorá by zahŕňala oba tieto projekty.

Takouto jednotnou meta-ideológiou, ktorá sa nachádza nielen ďaleko za politickou konkretizáciou bolševizmu a fašizmu, ale aj ich politickými ideológiami, je národný bolševizmus vo svojej absolútnej esencii. O meta-ideológii ako takej nikdy nikto nehovoril. Len tie najhlbšie mysle oboch táborov intuitívne tušili, že zrejme musí existovať, pokúšajúc sa aspoň hmlisto tie vidiny vyjadriť.

Národný bolševizmus nepredstavuje pragmatické spôsoby bolševikov a európskych nacionalistov, ktoré určuje reálna politika, ani to nepredstavuje identické stránky oboch "projektov". Tu ide o čosi ďaleko hlbšie, čo sa mohlo objaviť až vtedy, keď sa definitívne stratilo historické vtelenie jedného z nich - Sovietsky zväz (vtelenie fašistického projektu padlo ešte pred 50-timi rokmi).

Táto meta-ideológia má niekoľko základných prvkov:
1. Ešatologické uvedomenie, jasné chápanie faktu, že civilizácia sa blíži ku koncu. To nás potom vedie k ešatologickej obnove. Je tu takisto snaha uskutočniť tú obnovu zlatého veku politickými prostriedkami.

2. Idea neadekvátnosti súčasných náboženských inštitúcií ešatologických cieľov - skrytý anti-radikalizmus, opätovné vteľovania a farizejizmus tradičných západných náboženstiev. Duch reformácie alebo "nová duchovnosť" (mystika, gnostika, pohanstvo).

3. Nenávisť voči modernému svetu, voči západnej civilizácii, ktorá má korene v duchu osvietenstva. Stotožňovanie kozmopolitického imperialistického kapitalizmu s extrémnym globálnym zlom. Antiburžoázny pátos.

4. Záujem o Východ a neprívetivé pocity voči Západu. Geopolitická orientácia smerom k Eurázii.

5. Spartanský (pruský) asketizmus. Pátos práce a pracujúceho človeka. Základná idea primárneho duchovného pôvodu, rozšírená medzi ľuďmi, medzi tými najnižšími úrovnami, ktoré boli v posledných storočiach chránené pred morálnou skazou, v porovnaní s degenerovanými elitami starých režimov. Princíp "novej aristokracie", vynárajúcej sa z davov.

6. Chápanie más obyčajných ľudí a spoločnosti ako jedného organického bratského kolektívu, založeného na morálnej a duchovnej solidarite. Radikálne odmietanie individualizmu, konzumerizmu a exploatácie. Úsilie povzniesť všetko obyvateľstvo do štádia "zlatého veku".

7. Neprívetivé postoje voči kultúrnym, náboženským a ekonomickým tradíciám semitského pôvodu a stavať do protikladu k nim naše indo-európske tradície, keďže sociálna trieda "obchodníkov" (s tou ich typickou mentalitou) ako taká neexistuje.

8. Byť pripravený obetovať seba pre tento ideál a jeho hodnotu. Nenávisť voči priemernosti a malichernej buržoáznosti. Jasný revolučný duch.


Historickí národní bolševici (Nikišč, Ustraljov, Tieriard) sa k tomuto komplexu priblížili, ale aj tí sa zastavili na polceste. Národný bolševizmus je najzaujímavejším fenoménom 20. storočia. Ten obsahuje všetko, čo nás na bolševizme a fašizme fascinuje. A čokoľvek skoncovalo s tými ideológiami stojí tiež v protiklade s duchom tejto pravej doktríny.

Národný boľševizmus nám pomáha pochopiť, kde sa anti-liberálne režimy 20. storočia dopustili chyby a prečo sa museli zrútiť. Táto analýza je verná minulosti a graficky výstižná, pokiaľ ide o našu dobu, kedy sa "nová" pravica a "nová" ľavica stávajú len paródiou a to aj paródiou toho, čo sa vo vlastnej dobe vydávalo za národný bolševizmus.

Ideológia národného bolševizmu sa dištancuje od všetkých zločinov minulosti. Je to čosi, čo tu zatiaľ ešte nebolo a to nielen v praxi, ale ani v teórii. Národný bolševizmus je to, čo ešte len príde.

Táto doktrína sa v budúcnosti stane ideologickým útočiskom všetkých tých, čo odmietajú moderný svet a systém liberálneho kapitalizmu, ktorý je teraz jedinou základňou modernej spoločnosti. Staré anti-buržoázne ideológie sa už prekonali. Teoretické chyby mali skôr či neskôr za následok ich historický pád. Kto tomuto nerozumie, nemá v dejinách čo hľadať.
Národný bolševizmus je jedinou alternatívou k modernému svetu - k impériu "liberálneho" Antikrista.  Buď to alebo nič.

 


(krátené)
Alexander Dugin, Arctogaia: "Either us - or Nothing"
http://arctogaia.com/public/eng-ed8.htm

 

© 2003 - 2009 www. prop. sk | Materiály z tejto stránky je možné kopírovať len s uvedením odkazu na túto stránku | When reproducing our materials in whole or in part, reference to prop.sk must be made.| 

 

Sitemap